Rastliny v strese vydávajú zvuky: Pre ľudské uši sú však príliš vysoké
"Tieto zistenia môžu zmeniť spôsob, akým zmýšľame o kráľovstve rastlín, ktoré bolo až doteraz považované za takmer tiché,"
uvádzajú jej autori.
Predchádzajúce výskumy odhalili, že stres spôsobený zmenami teplôt a svetla či útokom bylinožravcov môže ovplyvniť fenotyp rastliny, čo vedie k modifikáciám farby, vône i tvaru. Okrem toho dochádza k uvoľňovaniu prchavých organických zlúčenín.
Dôsledok kavitácie?
Odborníci z Tel Aviv University sa ale tentokrát zaujímali o inú oblasť. Počas svojho experimentu pomocou mikrofónov s frekvenčným rozsahom 20 až 150 kHz nahrávali rastliny paradajky a tabaku, ktoré trpeli nedostatkom vody, alebo mali rozrezané stonky atď.
Ukázalo sa, že stresované rastliny emitujú podstatne viac zvukov ako rastliny z kontrolnej skupiny. Nimi vydávané zvuky sa navyše údajne líšili v závislosti na tom, čo presne sa s nimi dialo - inak povedané, obsahovali informácie o ich aktuálnom fyziologickom stave.
Dotknuté zvuky sa nesú na vzdialenosť až 5 metrov, čo je dostatočné na to, aby ich organizmy s citlivým sluchom boli schopné zachytiť a prípadne aj interpretovať. Ako ale vznikajú? Bádatelia sa domnievajú, že môže ísť o dôsledok procesu známeho ako kavitácia, kedy sa v xyléme (drevnom cievnom zväzku) vytvárajú vzduchové bubliny a explodujú.