Ak všetko dobre pôjde, budú môcť dnešné generácie sledovať na televíznych obrazovkách a monitoroch svojich počítačov, ako sa na Mesiaci znova objavia ľudské stopy, rovnako ako naši predkovia v 60. rokoch.

Je, samozrejme, ťažké porovnávať prvú vesmírnu expedíciu s primitívnou technológiou, ktorú poháňalo predovšetkým nadšenie a netrpezlivosť, s dnešným high-tech projektom, ale prísľub nového pristátia na Mesiaci je stále jednou z najzaujímavejších vecí v modernom výskume vesmíru.

V Spojených štátoch pri príležitosti osláv 50. výročia misie Apollo-12 viceprezident Mike Pence zdôraznil význam štartu misií na Mesiac v 60. rokoch a obrovský význam programu Artemis, ktorého vyvrcholením bude pristátie na Mesiaci v roku 2024.

Prečo zostane Artemis na Mesiaci?

Projekt bol opakovane kritizovaný za jeho zdanlivo nerealistické ciele, ale uprednostňovanie ekonomických záujmov, konkrétne možnosti ťažby, výskumných príležitostí a príprav na prípadnú misiu na Mars v budúcnosti, spôsobujú jeho opodstatnenosť.

Lídri NASA opakovane zdôrazňujú jeho hlavný rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim projektom, keďže tentokrát sa astronauti nevrátia na Zem, ale otestujú dlhodobý pobyt mimozemského života na základni až do roku 2028. Úspech testov určí, či sa budú môcť Spojené štáty začiatkom 30. rokov 21. storočia pokúšať o osídlenie Marsu. Jim Bridenstine, výkonný riaditeľ NASA, vypracoval paralelu medzi týmito dvoma projektmi a pripomenul, že misie, ktoré odštartovali v roku 1969, začínali v nestabilnej a turbulentnej politickej klíme.

„Pokiaľ ide o prieskum vesmíru, zjednocujeme sa ako národ bez ohľadu na príslušnosť k strane.“

Nový projekt bude mať epický rozmer a pôjde o udalosť, ktorá bude definovať národné povedomie a kultúru po celé desaťročia. „Oslavujeme niečo, čo sa dosiahlo pred 50 rokmi. A všetci premýšľame nad tým, čo urobíme dnes a budeme oslavovať s rovnakým entuziazmom o päťdesiat rokov. O tom všetko je program Artemis.“ Aj keď Pence neprirovnal Trumpa k prezidentovi Kennedymu, zdôraznil, že vesmírne cestovanie je pre súčasného prezidenta tiež prioritou. „Prezident Trump to vyjadril najlepšie: Amerika je predurčená byť vodcom národov v našej dobrodružnej výprave do neznáma.“

Aký bude život na Mesiaci?

Už v roku 1959 plánovali Spojené štáty vybudovanie lunárnej základne s jadrovým pohonom, predovšetkým na vojenské účely, ako výsledok paranoidných pretekov v zbrojení so Sovietskym zväzom. Nevyšlo to, programy Apolla, ako vieme, sa skončili v decembri 1972 počas Nixonovho prezidentovania a táto téma sa na dlhú dobu dostala mimo priority.

Ak sa tentokrát astronauti vrátia na Mesiac, budú síce bojovať s množstvom nevyriešených problémov, ale budú sa môcť spoľahnúť na oveľa efektívnejšiu techniku ako v minulosti. Roveri vyslané pred pristátím astronautov dôkladne zmapujú povrch a môžu tiež využívať pôdu Mesiaca bohatú na minerály ako základ pre stavbu budov vyrábaných pomocou 3D tlače. Čerpať odtiaľ budú aj vodu a kyslík.

Povrch Mesiaca sa skladá zo 42% kyslíka, 21% silikónu, 13% železa, 8% vápnika, 7% hliníka, 6% horčíka.

Útočiskom im môžu byť aj zahalené polárne krátery, pretože je v nich viac ľadu.

A medzi posádkou bude aj prvá žena, ktorá vstúpi na Mesiac a bola vybraná spomedzi 12 kandidátov, ktorí v súčasnosti pôsobia v NASA. Ako Bridenstine uviedol: „V 60. rokoch nemali mladé dámy príležitosť prevziať takúto úlohu. Dnes to dokážu a je to veľmi vzrušujúca príležitosť.“

Americký viceprezident Mike Pence navštívil výskumné stredisko Ames v NASA, vyskúšal všetky „hračky“ centra, vrátane VMS (Vertical Motion Simulator), najväčšieho leteckého simulátora na svete, ktorý naňho zapôsobil mimoriadne silným dojmom. „Ďakujem, že ste ma dali do simulátora,“ povedal vo svojom prejave, „takúto skvelú vec som nezažil už dlho.“

Teraz bude na Amerike, aby spojila oficiálnych a obchodných partnerov mnohých krajín, ktoré sa zaujímajú o Mesiac. V súčasnosti má už 700 hlasov rôznych krajín, aby sa stala lídrom v budúcom výskume vesmíru.

Zdroj: Space.com