Robot sa naučil chytať loptu úplne sám: Odpozoroval to od človeka
Vedci z Korea Institute of Science and Technology predstavili novú technológiu na učenie robotických systémov, ktorá je postavená na báze elektromyografie. To, z čoho sa roboti v takomto prípade učia, sú biosignály zo svalov človeka.
V rámci učenia rôznych robotických systémov existuje už veľa spôsobov, ako to urobiť. Zastaralý spôsob je všetko pene naprogramovať, čo je ale neefektívne a nepoužiteľné pre väčšiu pestrosť objektov a schopností. Ďalšou možnosťou je použitie umelej inteligencie, ktorá rozpoznáva obraz a učí sa nej. Nesmieme tiež zabudnúť napríklad aj na simulácie v trojrozmernom prostredí.
V tomto prípade sa ale robotický systém učil priamo zo signálov, ktoré používa aj ľudské telo na pohyb končatín.
Elektrické biosignály
Pretože sa robot musel naučiť pohyb priamo od človeka a jeho biosignálov, bolo nutné nejako získať vstupné dáta. Na to poslúžil človek, ktorý mal napojené prístroje na meranie SEMG, teda elektromyografie jednotlivých svalov.
Tieto biosignály sú produkované pri aktivácii našich svalov a dajú sa pomerne jednoducho snímať na samotnom povrchu kože. Človek, od ktorého sa robot sám učil, mal pripevnené senzory na ruke, respektíve na zápästí.
Z pohybu jeho ruky sa potom robot učil pohybovať v priestore. A nielen to.
Zdroj:
KIST
Čo takto chytiť loptu?
Testovaná robotická ruka sa skladala z niekoľkých kĺbov, vďaka čomu mohol robot replikovať a učiť sa pohyb aj s menšími detailami, pretože ruka člvoeka sa skrátka obvykle nepohybuje úplne v presných horizontálnych alebo vertikálnych smeroch a robí veľa menších a nepresných pohybov.
Robotický systém bol schopný tieto pohyby detekovať zo spomínaných elektrických signálov a replikovať ich na vlastnej konštrukcii, ktoré je zložená z trochu iného systému kĺbov.
Výsledkom bolo, že sa robot dokázal naučiť chytiť loptu bez toho, aby ho veci v tomto smere akokoľvek naprogramovali, ukazovali mu nejaké videozábery a podobne. Všetko len pomocou biosignálov zo svalov.
Systém sa z nich naučil pohyby, ale aj zrýchlenie a spomalenie, čo je dôležité pre chytenie lopty, ktorá navyše padá k zemi pomerne vysokou rýchlosťou.
Samoučiaci sa roboti
Pokrok v tejto forme oblasti učenia robotických systémov nás opäť posúva bližšie k tomu, aby roboti bolu "ľudskejší" a dokázali sa rýchlo učiť to, čo človek v dospelosti už zvláda úplne bezproblémov.
Práve interakcia človeka a robota je do budúcnosti veľmi dôležitá a nemusí ísť priamo o veľkých robotv ako Boston Dynamics, ale napríklad aj rôzne robotické náhrady končatín na ľudskom tele, ktoré z pohľadu funkčnosti a ovládateľnosti splynú s celým ľudským telom, čo pomôže postihnutým žiť opäť život bez obmedzenia.