Roku 1901 bol rozhodnutím Generálnej konferencie pre miery a váhy definovaný ako jednotka hmotnosti kilogram. Bol zvolený tak, aby zodpovedal hmotnosti jedného litra vody pri teplote, pri ktorej má voda maximálnu hustotu (3,98 ° C) a pri normálnom atmosférickom tlaku (760 mm Hg). To sa však v pondelok 20. mája 2019 zmenilo.

Kilogram bol až do nedele poslednej jednotkou SI, ktorá bola definovaná pomocou prototypu. Ten mal v tomto prípade podobu platinovo-iridiového valca, ktorý bol pred 130 rokmi uložený v trezore v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy na parížskom predmestí Sèvres.

Zdroj: Japs 88, CC BY-SA 3.0

​Prečo prototyp nevyhovoval?

Na základe prototypu bolo vyrobených osemdesiat identických kópií, ktoré slúžili ako etalóny v rôznych členských štátoch. Pôvodný prototyp však počas viac než stovky rokov svojej existencie stratil približne 50 mikrogramov svojej hmotnosti. S ohľadom na to, že definícia jednotky bola vztiahnutá voči nemu, to znamenalo pomerne nepríjemný problém.

Príčiny straty hmotnosti valca zo zliatiny platiny a irídia nie sú celkom jasné. Mohlo k nej dôjsť vplyvom straty atómov vodíka, podozrenie padá aj na ľudský faktor, kedy pri manipulácii s prototypom mohlo dôjsť k jeho odieraniu. Ďalším potenciálnym rizikom definície vztiahnutej k fyzickému objektu bola možnosť jeho straty či odcudzenia.

Zoznam nevýhod môžeme zakončiť napríklad tým, že definíciu kilogramu nebolo v podstate možné odovzdať inak ako v jeho fyzickej podobe. Práve z vyššie uvedených dôvodov bolo nutné prísť s novou definíciou, na základe ktorej je možné kedykoľvek a kdekoľvek vyrobiť zodpovedajúce etalón.

Zdroj: Twitter

​Čo je teda jeden kilogram?

V roku 2018 sa vedecká obec rozhodla, že je potrebné definovať jednotku hmotnosti iným spôsobom ako v podobe fyzického štandardu. Hlavnú úlohu v novom poňatí hrá Planckova konštanta - fyzikálna veličina s rozmerom momentu hybnosti.

Od pondelka 20. mája 2019 je podľa sústavy SI kilogram definovaný pomocou metra a sekundy zafixovaním hodnoty Planckovej konštanty na presnej hodnote 6,62607015 × 10-34 kg⋅m2⋅s-1. Je jasné, že toto vyjadrenie je podstatne abstraktnejšie než predstava kovového valčeka.

Laikom môže nová definícia pripadať komplikovaná a ťažko zrozumiteľná, ale Wolfgang Ketterle, držiteľ Nobelovej ceny a profesor fyziky na Massachusettskom technologickom inštitúte, to tak nevidí. "Pojmovo je definícia veľmi jednoduchá," hovorí.

Pre každodenný život nebude táto zmena znamenať v podstate nič podstatné. V prvom rade je nový štandard nutný pre vedcov, ktorí do svojich výpočtov môžu použiť jednoznačne stanovenú hodnotu

Zdroj: CNC