Vedci zistili, že gén SIRT6 dokáže predĺžiť ľudský vek
Takzvaný Sirtuin 6 čiže SIRT6 pôsobí silnejšie v organizmoch, o ktorých je známe, že žijú dlhšie než človek. Príkladom môže byť veľryba grónska, ktorá sa priemerne dožíva dvoch stoviek rokov. Biológovia sú presvedčení, že našli ďalší cieľ omladzovacích terapií, alebo aspoň spôsob prevencie či oddialenie vzniku ochorení súvisiacich so starnutím.
Sám proces starnutia je na biologickej úrovni popisovaný ako kombinácia postupného poškodzovania, lámania a opravovanie DNA. Chyby v opravách potom vedú k nedokonalému fungovanie organizmu alebo priamo k vzniku rakovinového bujnenia.
"Jednou z hlavných príčin úplného zlomenia skrutkovice je oxidačné poškodenie, a vzhľadom na to, že potrebujeme k životu kyslík, je toto poškodenie nevyhnutné,"
vysvetlil jeden z výskumníkov Dirk Bohmann. Lekári preto už dlho pracujú na hľadaní efektívnejších spôsobov opravy DNA, respektíve jej podporenie. SIRT6, ktorý bol už skôr identifikovaný ako významný "opravár" DNA, bol preto prirodzeným cieľom ich záujmu.
Lekári v nedávno publikovanej štúdii popísali pôsobenie proteínov, ktoré produkoval gén v rôznych organizmoch rôznej dĺžky života - napríklad myší (tri roky) a bobrov (až 32 rokov). Ukázalo sa, že proteíny z všeobecne dlhšie žijúcich organizmov sú "silnejšie", respektíve efektívnejšie.
"Zdá sa, že gén veľmi dominantne ovplyvňuje dĺžku života daného jedinca," dodal Bohmann.
Jeho tím identifikoval päť aminokyselín, ktorých prítomnosť v molekule zvyšovala jej účinnosť. Lekári myšie a bobrie proteíny podali octomilkám. Tie s bobrou verziou žili dlhšie ako tie s myšou verziou a dlhšie ako kontrolná vzorka. Tiež regenerácia ľudských buniek bola efektívnejšia, keď prišli do kontaktu s "bobrími" proteínmi.
"Aj keď je ľudský SIRT6 optimalizovaný pre fungovanie v ľudskom tele, je nutné si uvedomiť, že na Zemi sú organizmy, ktoré žijú oveľa dlhšie než človek,"
upozornil ďalší z výskumníkov Andrei Seluanov. Smer ďalšieho výskumu je teda podľa neho celkom jasný.