Facebook poskytuje falošnú istotu: Vytvára dojem, že máme prehľad

Tím amerických psychológov zistil, že sledovanie informácií v náhľadoch článkov zdieľaných na tejto sociálnej sieti vedie k dojmu, že o téme článku vieme oveľa viac, než o ňom vieme v skutočnosti. Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis Research & Politics.

Konzumenti neúplných informácií

Viac ako dve tretiny populácie získavajú spravodajské informácie prostredníctvom sociálnych sietí. Kontakt s informáciami, ktoré sprostredkuje najväčšia z nich, teda Facebook, sa však často obmedzuje len na nadpisy a náhľady článkov.

Podľa výskumov užívatelia zvyčajne kliknú len na 7 percent článkov o politických alebo iných kontroverzných témach, ktoré sa im zobrazia. Takýto prístup môže viesť k vzniku ilúzie informovanosti - k mylnému presvedčeniu, že užívateľ vie o niektorej téme oveľa viac, než v skutočnosti.

Či je to skutočne tak, skúmala štúdia psychológov z troch amerických univerzít.

Testovanie vedomostí a istoty

Výskumníci zisťovali, koľko poznatkov náhodne vybraní používatelia Facebooku skutočne získali - a koľko si mysleli, že získali - z newsfeedového náhľadu na článok o spoločensky kontroverznej téme (geneticky modifikované potraviny).

Tieto dáta porovnali s čitateľmi celého článku a skupinou, ktorá nebola vystavená žiadnemu zdroju informácií o danej téme. Každú zo skupín tvorilo približne tristo užívateľov.

Aby výskumníci otestovali znalosti zúčastnených, spýtali sa ich na šesť faktických otázok o téme článku. Aby otestovali ich istotu, požiadali ich, aby odhadli, nakoľko sú si istí, že odpovedali správne.

Psychológovia zistili, že účastníci, ktorí prečítali celý článok, odpovedali väčšinu otázok správne. Oproti tomu tí, ktorí prečítali iba náhľad na sociálnej sieti, odpovedali správne v priemere len o jednu otázku viac ako kontrolná skupina, ktorá nečítala nič.

Užívatelia čerpajúci informácie iba z náhľadov na články navyše oveľa častejšie nadhodnocovali svoje znalosti. V najväčšej miere sa to prejavilo u ľudí, ktorí na článok reagovali emotívne.

Niečo k veci

Zistilo sa, že bez Facebooku je život šťastnejší

​Falošná sebaistota

Výskumníci pripomínajú, že hoci sú sociálne siete bohatým zdrojom informácií, väčšina užívateľov interaguje so zdieľanými články len veľmi obmedzene.

"Tento rozpor umožňuje, aby dochádzalo ku neúplnému alebo skreslenému vnímaniu informácií a nadmernej dôvere vo svoje poznatky u emotívne reagujúceho publika," píšu výskumníci v štúdii.

"Sociálne siete dokážu ich publikum informovať, dokonca to dokážu aj náhľady na články vo facebookovom newsfeede. A s informovaním narastá aj falošná sebaistota," hovorí hlavný autor výskumu Nicolas Anspach.

Niektorí ľudia, obzvlášť tí spoliehajúci sa na svoje dojmy a pocity, si podľa neho myslia, že sa o problematike naučili oveľa viac než v skutočnosti. Aj keď si prečítajú len titulok článku, vyvodia si z neho vlastné dojmy a závery bez ohľadu na fakty, ktoré sú v článku obsiahnuté. Potom už ale žijú v presvedčení, že o téme "niečo čítali" a vedia o ňom dosť. Táto nadmerná sebaistota môže podľa Anspacha viesť k nadmernej politickej angažovanosti.

Ako sú na tom dezinformačné články?

Experiment amerických psychológov využil faktický článok zo seriózneho zdroja. Lenže sociálnymi sieťami sa oveľa častejšie šíria články, ktoré informácie skresľujú a apelujú na emócie (zastrašovanie) alebo sú úplne vymyslené (hoaxy).

"Je dôležité si uvedomiť, že sociálnymi sieťami sa šíri mnoho odpadu," upozorňuje Nicolas Anspach. "Predtým, než sa nadchneme schopnosťou sociálnych sietí informovať ich užívateľa, mali by sme zvážiť ich schopnosť dezinformovať."

Autori preto odporúčajú podrobnejšie preskúmať vplyv náhľadov na články, ktoré obsahujú zavádzajúce alebo nesprávne informácie, ako aj úlohu emócií vo vplyve a šírenie falošných správ.

"Facebook sa stáva čoraz dominantnejším zdrojom spravodajských informácií. Nadmerná dôvera v získané informácie je preto dôvodom na obavy - najmä ak sú tieto informácie v skutočnosti dezinformáciami," uzatvárajú autori.