Konečne budeme strhávať náplaste bezbolestne: Umožní to nový typ lepidla
Ku strhávaniu náplastí pristupuje predovšetkým tá chlpatejšia časť ľudskej populácie so zaťatými zubami. Čím lepšie náplasť drží na koži, kým ešte plní svoj účel, tým horšie sa dáva dole, keď doslúži. Kompromis sa hľadá ťažko, pretože "nelepivé" náplasti tiež nie sú výhra.
Tím amerických a čínskych materiálových inžinierov teraz publikoval vo vedeckom časopise Advanced Materials recept na lepidlo, s ktorým náplasti dokonale priľnú dokonca aj na mokrý povrch a "na požiadanie" sa zase povrchu "pustia".
Lepidlo sa nanáša v tenkej vrstve na nelepivé povrchy vo forme vodného roztoku. Postup sa dá prirovnať k namazaniu vrstvičky masla medzi dva krajce chleba. Roztok obsahuje reťazce polyméru, ktoré povrchy spoja, ako keby ich zošili obrovským počtom mikroskopických chirurgických stehov. Tento spoj je potom pevný a vodeodolný.
Vzniknuté polymérové spoje sú ale citlivé na ultrafialové žiarenie. Ak sú mu vystavené, rýchlo povolia a spoj sa uvoľní.
Čo ukázali testy?
Vedci z harvardskej John A. Paulson School of Engineering and Applied Sciences a čínskej Xian Jiatong University odskúšali nové lepidlo na spojoch medzi dvoma hydrogélmi, medzi hydrogélom a živým tkanivom, medzi elastomérmi, medzi hydrogélmi a elastomérmi a tiež medzi hydrogélmi a anorganickými pevnými látkami.
Všetky tieto materiály spájalo lepidlo prvotriedne. Z toho je zrejmé, že by sa mohlo dočkať pomerne širokého uplatnenia, ktoré by siahalo ďaleko za výrobu "bezbolestných" náplastí.
V doterajších testoch využívali vedci lepidlo, ktoré povoľuje pod účinkami ultrafialového žiarenia. Predbežné experimenty ale potvrdili, že lepidlo môže byť citlivé aj na žiarenie iných vlnových dĺžiek vrátane infračervených lúčov. Tie sú pre využitie v medicíne podstatne vhodnejšie ako ultrafialové žiarenie.
"Za normálnych podmienok sa nedarí k sebe lepiť mokré povrchy," vysvetľuje vedúci výskumného tímu Zhigang Suo z John A. Paulson School of Engineering and Applied Sciences. "My sme objavili nový prístup k riešeniu tohto problému. Naše molekulárnej stehy dokážu veľmi pevne spojiť mokré povrchy rôznych materiálov. Navyše môže byť tento spoj trvalý, dočasný alebo rozpojiteľný na želanie. Ako vidíte, príroda je plná dier, ktoré len čakajú na zaplátanie."