Zem. Každý deň po nej chodíme, napriek tomu o jej zložení veľa nevieme. To sa ale môže čoskoro zmeniť!

Výtlak japonskej námornej lode Chikyū je 57 tisíc ton, dĺžka 210 metrov a posádka má 150 ľudí. Nejde ale o dopravný, vojenský alebo ťažiarensky koráb. Na Chikyū sú ako doma medzinárodné vedecké tímy, ktoré skúmajú oceán a hlavne to, čo je ukryté v zemskej kôre pod ním. Poruke majú poriadny nástroj: vrtnú súpravu pre prácu v extrémnych podmienkach. V pripravovanom projekte chcú preniknúť sedem kilometrov hlboko.

Dole!

Kontinentálna zemská kôra, zjednodušene povedané súš, dosahuje v priemere 20-kilometrovú hrúbku. Zatiaľ najhlbšie sa do nej zakusli vrtáky na ruskom polostrove Kola, a to celých 12 262 metrov. Pre nedostatok financií bolo ale ich otáčanie v roku 2006 zastavené. Dná morí, teda oceánska kôra, sú oproti tomu oveľa tenšie, medzi 5 až 10 kilometrami, preto sú pre hĺbkové vŕtanie vhodnejšie. Chikyū je tým najlepším plavidlom pre takúto misiu. Vrtnú sústavu dokáže spustiť do hĺbky štyri kilometre a až tam ju začať roztáčať.

Prekúsať sa dnom

Po nájdení ideálneho miesta (uvažuje sa o mori okolo Havajských ostrovov, Kostariky alebo Mexika) vedci dúfajú, že sa prevŕtajú kôrou až do vrchného zemského plášťa. Aj keď jeho vlastnosti poznáme zo seizmologických meraní, veľa toho netušíme. Nevieme, čo sa v ňom nachádza. Tak hlboko ešte nikto nebol. Vrták sa do plášťa zaborí jeden kilometer hlboko po tom, čo prejde šesť kilometrov oceánskej kôry. Spolu ho teda s Chikyū bude spájať 11 kilometrov vrtnej súpravy.

Najvyšší bod na Chikyū je 130 metrov vysoko. Najvyšší bod na Chikyū je 130 metrov vysoko. Zdroj: Wikimedia

​Ako slamky

Spustiť tak hlboko vrták nie je žiadna sranda. Vrtná súprava je sama o sebe komplikovaná. Okrem vrtných trubíc, ktoré sa na seba vertikálne napájajú podobne ako plastové slamky, sa do dna zapustia duté kryty, cez ktoré budú prechádzať trubice a ktoré zabránia v kolapse otvoru. Zároveň bude vrták ukrytý v 27 metrov dlhých trubkách z uhlíkových vlákien vybavených bójkami pre zníženie záťaže na loď na hladine. Tesne nad dnom sa potom nachádza bezpečnostný uvázer vysoký ako päťposchodový dom. Podobný sa používa pri podmorskej ťažbe ropy, kedy dokáže celú súpravu okamžite vypnúť.

Pol roka vŕtania

Vŕtanie nebude príliš rýchle. Rýchlosť postupu sa podľa hĺbky bude spomaľovať z 15 metrov za hodinu až na 3 metre za hodinu. Chikyū si teda pekne dlho pobudne na mieste. Odhady hovoria o viac ako pol roku, oveľa reálnejší je ale celý rok. Ľudia na palube budú zásobovaní (alebo budú odchádzať na dovolenku) inými plavidlami a helikoptérami. V prípade silnej búrky alebo hurikánu musí Chikyū vrt opustiť, ale následne sa k nemu vráti a na vrtnú súpravu sa opäť napojí.

Prvky opláštenia vrtnej sústavy z moderných materiálov sú takmer 30 metrov dlhé. Prvky opláštenia vrtnej sústavy z moderných materiálov sú takmer 30 metrov dlhé. Zdroj: Jamstec

​Čisté nástroje

Sonda navštívi miesta, z ktorých človek ešte nikdy v histórii nevyzdvihol vzorky. Dá sa predpokladať, že budú obsahovať sulcovité kremičitany. A práve tie budú veľmi zaujímavé, pretože pomôžu pochopiť, aké geologické procesy sa v plášti odohrávajú. Projekt tam možno objasní niektoré otázky súvisiace s pohybom kontinentálnych dosiek alebo so šírením zemetrasenia.

Haló, žije tam niekto?

Vedci chcú tiež preskúmať životaschopnosť organizmov v extrémnych podmienkach. S rastúcou hĺbkou sa zvyšuje tlak a ubúda život. Rekordmanom v prežití je hypertermofilná baktéria, ktorú vedci objavili v Tichom oceáne, ktorá si hovie pri termálnych priechodoch v teplote 121°C na dne Pugetovho zálivu. Ak baktérie dokážu prežiť aj v drsnejších podmienkach, Chikyū to zistí. Ako to celé dopadne, to sa dozvieme o niekoľko rokov. Vŕtanie má začať najskôr v roku 2020.

Zdroj: CNC