S vŕtaním a plombami je koniec: Zubný kaz si budeme hojiť liečivou pastou
Zubné kazy patria k najrozšírenejším neinfekčným chorobám a sužujú viac ako polovicu ľudstva. Dokonca ani poslední lovci a zberači nemajú zúbky ako perličky. Naopak, v tanzánskom kmene Hadza je zubný kaz hojne rozšírený. Môže za to ich slabosť pre med divých včiel. V ekonomicky vyspelých krajinách zubných kazov s rastúcou spotrebou cukrov stále pribúda a ich likvidácia pohltí od 5 do 10 percent všetkých nákladov na zdravotníctvo.
Na dieru v zube máme zatiaľ jediný "liek" a to zubnú vŕtačku a výplň. Nie je to nič príjemné a navyše bývajú s plombami ďalšie ťažkosti. Niekedy vypadnú, inokedy narušia celkovú stabilitu zuba a ten sa potom láme. Generácia pacientov trpiacich v kreslách zubárskych ordináciách sníva o tom, že by sa im skazený zub zahojil podobne ako porezanie do prsta alebo odreté koleno. Naplnenie tohto sna je opäť o krok bližšie.
Tím vedený Mehmetom Sarikayom z University of Washington položil svojim výskumom základy výrobe prostriedku, ktorý zahojí zubný kaz bez zásahu lekára s vŕtačkou v ruke. Výskum nepoháňa len snaha uchrániť pacientov pre nepríjemnou "opravou" zubov.
Zdroj:
Shutterstock
Skazený zub môže stáť na začiatku oveľa závažnejších zdravotných problémov. Veľmi dobre je napríklad popísaný negatívny dopad zubných kazov a s tým súvisiacich zápalov ďasien na kardiovaskulárny systém a riziko ochorenia srdca.
Vzniku zubného kazu napomáha konzumácia jednoduchých cukrov, na ktorých si okrem nás pochutnávajú aj baktérie v našich ústach. Pri rozklade cukrov metabolizmom mikróbov vznikajú ako vedľajší produkt kyseliny reagujúce so sklovinou zubu.
Zub tak stráca minerálne prvky a dochádza k rozkladu hydroxyapatitu, ktorý je hlavnou stavebnou hmotou zubnej skloviny. Sarikaya a jeho spolupracovníci sa rozhodli zapriahnuť do boja proti zubným kazom molekuly, ktoré sa podieľajú na formovaní zubov pri ich raste v ďasne.
Pri tvorbe tvrdej zubnej skloviny zohráva významnú úlohu proteín amelogenín. Sarikaya referuje vo vedeckom časopise ACS Biomaterials Science and Engineering o výsledkoch testov, pri ktorých boli pre hojenie narušenej skloviny použité umelo pripravené peptidy odvodené zo štruktúry proteínu amelogenínu.
Zdroj:
Shutterstock
Výsledky vedci porovnávali s účinkami podávaného fluoridu, ktorý je bežnou súčasťou zubných pást alebo aj liečivých prostriedkov určených na "oprave" poškodenej zubnej skloviny.
Fluorid v dávkach zodpovedajúcich bežným zubným pastám bol proti kazu bezmocný. Vysoké koncentrácie fluoridu, aké sú bežné v liečebných prípravkoch, viedli k tvorbe vrstvičky fluoridu vápenatého na narušenom povrchu zuba. Tá síce môže zub chrániť pred ďalším postupom kazu, ale nemožno ju považovať za prejav "hojenia".
Ak sa na narušenú sklovinu dostali peptidy odvodené zo štruktúry amelogenínu, naštartovala opätovná mineralizácia zuba a v poškodenom mieste sa začal znova formovať hydroxyapatit. Jeho vrstvička narástla až na 0,05 milimetra. Zaujímavé je, že kombinované ošetrenie zuba fluoridmi a peptidmi nedávalo tak dobré výsledky ako ošetrenie zuba samotnými peptidmi.
Na uvedenie pasty sa "sklovinotvornými" peptidmi si asi ešte nejakú dobu počkáme. Autori štúdie na čele s Mehmetom Sarikayom počítajú nielen s liečbou už vzniknutých zubných kazov, ale aj s využitím peptidov na prevenciu.
Pravidelné čistenie zubov pastou s týmito peptidy by malo spevniť sklovinu a znížiť riziko vzniku zubného kazu. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by používanie peptidov predstavovalo akékoľvek riziko pre dospelých či pre deti.
5 vecí, ktoré odhalí váš zubár jediným pohľadom
Aj vy si myslíte, že pred návštevou zubára stačí žuvačka, prípadne po dlhej dobe použitá zubná niť? Omyl. Týchto päť vecí odhalí stomatológ jediným pohľadom do vašich úst.