World Solar Challenge: Preteky bez benzínu
Predstavte si prejsť celý svetadiel v aute, ktoré nepoháňa nič než solárna energia. A ešte pritom predbehnúť všetkých súperov. Presne o tom sú preteky World Solar Challenge. Nie je to pritom žiadna novinka, ktorá surfuje na vlne záujmu o obnoviteľné zdroje. Nedávno prebehol už jej 30. ročník. Pretekári štartujú v meste Darwin a končia v Adelaide. Medzitým musia prejsť tritisíc kilometrov bušou, púšťou a pustinou.
Tento rok sa k pretekom pripojilo rekordných 95 tímov z celého sveta. Súťaží sa v niekoľkých kategóriách. Najzaujímavejšia a najsledovanejšia je trieda Challenger, v ktorej súperia unikátne vozy postavené špeciálne na tento šampionát. Ďalšia trieda sa volá Cruiser a dáva priestor autám, ktoré už nevyzerajú ako klzáky zo Star Wars, zato môžu slúžiť ako bežný dopravný prostriedok. Cruiser chce spopularizovať použitie solárnych vozidiel na obyčajné cesty do práce, na výlety a podobne.
Zvíťazili študenti
V tomto ročníku pretekov zvíťazil v kategórii Challenger tím Nuon Solar Team, ktorý tvoria študenti Delftskej technológie v Holandsku. Uspeli s automobilom Nuna 9. Študentský Nuon Solar Team ostatne drží titul najúspešnejšej stajne v dejinách šampionátu. Zúčastnil sa už deviatich pretekov (preto tá deviatka v názve pretekárskeho auta) a zlato svoju účasťou vyhral celkovo sedemkrát. V tomto ročníku dokázal športiak Nuna 9 celú trasu zdolať presne za 37 hodín, 10 minút a 41 sekúnd. Jeho priemerná rýchlosť pritom bola 81 kilometrov za hodinu.
Zdroj:
Reprofoto/www.nuonsolarteam.nl
Koža z ananásu
Medzi civilnými vozidlami v kategórii Cruiser, sa najlepšie darilo štvormiestnemu kombíku Stella Vie. Ten tiež zostrojili študenti z Holandska, tentokrát ale z Technologickej univerzity v Eindhovene. Cez celý kontinent previezol päticu pasažierov a udržal si pritom priemernú rýchlosť 69 kilometrov za hodinu. Navyše predstavil v rámci filozofie udržateľného rozvoja zaujímavé prvky ako napríklad sedačky z umelej kože zvané piñatex, ktorá sa vyrába z listov ananásov. Konštruktéri veria, že sa podobné ekovozy začnú používať aj v mestskej doprave. V slnečnej krajine, akou Austrália je, môžu veľkú časť roku jazdiť na slnečné žiarenie. Pre zamračené dni tvorcovia navrhujú osadiť veľkokapacitnú batériu, ktorú stačí nabiť a môžete jazdiť podobne ako s bežnými elektromobilmi.
Zdroj:
Reprofoto/solarteameindhoven.nl
Preteky alebo chytanie bronzu?
Automobily v pretekoch World Solar Challenge ale môžu čerpať energiu výhradne zo slnka. Karosériu majú posiatu fotovoltaickými panelmi, ktoré menia lúče na elektrinu a poháňajú ňou motor pod kapotou. Aby mohli využiť maximum slnečného žiarenia, vedia pretekárske autá panely dokonca naklápať. Ráno ich podobne ako slnečnice natočia na východnú a večer zase na západnú stranu. Aby bol voz rýchly, musí byť aj čo najľahší. Napríklad tohtoročný víťaz vážil len 135 kilogramov.
Úspech v šampionáte ale nespočíva len v najlepšej konštrukcii auta. Ešte dôležitejšia je stratégia, ako čo najefektívnejšie nakladať s energiou zo slnka. Pretože ide o preteky solárnych športiakov, začína sa vždy o ôsmej ráno a končí o piatej popoludní. Potom majú pretekári voľno a nastupujú mechanici, ktorí auto servisujú a ladia motor a elektronické systémy v aute podľa predpovede počasia na ďalšiu etapu.
Svoju stratégiu totiž musí tím neustále prispôsobovať aktuálnemu počasiu - a to nielen slnku, ale aj vetru alebo dažďu. Stačí búrka na konci dňa a večerné opravy stroja plného akumulátorov pod vysokým napätím, ktoré sa neznesie s vodou, sa premenia na nočnú moru. Preteky nie sú nič príjemné ani pre vodičov. Vozy sa snažia byť čo najefektívnejšie, bolo by preto naivné hľadať v nich klimatizáciu. Pilot tak často strávi celý deň v kabíne pri teplote aj 40 stupňov Celzia. Okrem vodiča a technikov sprevádza voz aj zásobovacia čata, ktorá sa stará o dostatok jedla a pitia pre celý tím. Dobré jedlo je totiž jediný luxus, ktorý si môžu účastníci solárnych pretekov dopriať.
Preteky plachetníc?
World Solar Challenge sú preteky, ktoré bojujú s prírodou. Nie s ťažkým terénom pod kolesami ako napríklad ralley Paríž-Dakar, ale s dianím na nebi. Stačí, aby sa slnko schovalo za mraky a autá už musia bojovať s nedostatkom energie. Jeden z technikov austrálskej stajne TeamArrow dokonca povedal, že:
solárny súboj pripomína skôr preteky plachetníc než motoristický šport.
Potvrdzuje to aj víťazná stajňa, ktorá svoje najnovšie auto Nuna 9 navrhla tak, aby mohlo naberať rýchlosť aj z priaznivého vetra.
História
Vyhrať preteky športiakov na slnečný pohon nie je nič jednoduché. Prvý ročník sa konal v roku 1987. Zvíťazil v ňom voz Sunraycer, ktorý zostrojila automobilka General Motors. Solárne panely pre neho vyrobili v spoločnosti Hughes Aircraft, ktorá s nimi mala skúsenosti vďaka ich vývoju pre vesmírne satelity. Sunraycer dokázal ísť rýchlosťou až 109 kilometrov za hodinu. Umožnil mu to aerodynamický tvar a superľahká konštrukcia z kevlaru s karosériou, ktorá vážila len osem kilogramov. Celú trasu prešiel za päť dní a spoľahlivo tak dosiahol na zlatú medailu - auto na druhom mieste do cieľa dorazilo až o dva dni neskôr.