Príšery z hlbín: Ponorky budúcnosti

Britské námorníctvo predstavilo svoju víziu, ako budú vyzerať vojenské ponorky o päťdesiat rokov. Inšpirujú sa ríšou podmorských živočíchov a sú plné fantastických technológií.

Spojené kráľovstvo je už niekoľko sto rokov jednou z najväčších námorných veľmocí na svete. A chce si svoje postavenie udržať aj ďalej. Dvadsiatka mladých vedcov a inžinierov z organizácie UK NEST, ktorá rozvíja výskum a rozvoj technológií v Britskom kráľovskom námorníctve, preto predstavila unikátny projekt Nautilus 100. Ukazuje v ňom svoju predstavu ponoriek, ktoré by mali križovať oceány v roku 2067.

Admirál raja

Najdôležitejšou ponorkou je materská loď Nautilus 100. Vyzerá ako robotická raja a má slúžiť ako veliteľ a riadiace stredisko. Vznikne pomocou 3D tlače. Ako materiál poslúži kombinácia syntetických materiálov a supersilných kovových zliatin schopná vydržať aj extrémny tlak v hĺbkach tisíc metrov a nižšie. Vonkajší plášť bude pokrývať zvukovo izolačná vrstva tlmiaca hluk, ktorý vydávajú motory a ďalšie stroje vnútri ponorky.

Dokonale neviditeľná budúcnosť

Tlmenie sa bežne používa aj v súčasnosti. Keďže sonary reagujú na zvukové signály, dá sa na nich kvalitne akusticky izolovanú ponorku zachytiť oveľa ťažšie než hlučný stroj. Na rozdiel od gumených dlaždíc, ktorými sa pre utlmenie obkladajú ponorky dnes, bude Nautilus 100 potiahnutý jednotlivou vrstvou šupín z grafénu - super tenkej a super pevnej formy uhlíku. A nielen to. Šupiny sa napoja na elektrický ovládací systém, ktorý cez impulzy umožní meniť ich tvar. Posádka tak získa možnosť dokonale stíšiť akýkoľvek zvuk presne tak, ako potrebuje.

Zdroj: UK NEST

Plavba v obrovskej bubline

Pohon Nautilu zaistia dva systémy. Jeden slúži na tichú plavbu rýchlosti 30 uzlov na vzdialenosti tisíce námorných míľ. Ten druhý funguje ako turbo režim určený na boj alebo rýchly ústup. Čo podľa vedcov uvedie ponorku budúcnosti do pohybu? Veria, že nepôjde o naftu ani jadro. Tipujú skôr hybridnú technológiu, ktorá bude spájať elektromotor a bioreaktor generujúci energiu z morských rias. Turbo režim zase využije takzvanú superkavitáciu. To znamená, že sa celá ponorka zahalí do obrej plynovej bubliny, vďaka ktorej nebude musieť riešiť trecí odpor vody a popláva nevídane vysokou rýchlosťou. Mimochodom - superkavitáciu využíva v súčasnosti ruské torpédo Škval a Čína pred pár rokmi oznámila, že už dokonca vyvíja ponorku s touto technológiou. Má sa údajne pohybovať nadzvukovou rýchlosťou.

Príšera bez kormidla

Vnútri Nautilu nájdete 20-člennú posádku. Tá bude ovládať loď čipom zabudovaným priamo v mozgu, takže z paluby zmiznú kormidlá aj palubné prístroje. Námorníkom postačí sila myšlienok. Okrem smeru budú svojou mysľou riadiť aj útočné a obranné systémy. A že ich nenájdete na palube Nautilu málo! Jeho hlavnou zbraňou sú miniatúrne ponorky. Jednu zbraň ale predsa prezradili už teraz - torpéda na likvidáciu nepriateľských striel, ktoré bude môcť posádka vyrábať priamo na palube pomocou 3D tlače.

Zdroj: UK NEST

Prieskumný úhor z hlbín

Materskú loď Nautilus majú sprevádzať tri menšie typy ponoriek. Prvá z nich sa volá Úhor a pôjde o bezpilotnú ponorku. Alebo lepšie povedané o kŕdeľ podmorských drónov. Úhorov bude totiž mnoho a ich hlavnou úlohou sa stane prieskum okolia. Svoje meno nesú vďaka hadovitému pohybu, ktorý chcú vedci okopírovať od skutočných úhorov. Imitácia prirodzeného pohybu vodných živočíchov umožní drónom, aby mohli preskúmať okolie stoviek míľ od materskej lode a pritom ich nemohli postrehnúť žiadne nepriateľské ponorky. Posádka bude mať tiež možnosť na strategických miestach vypustiť z Úhorov monitorovacie mikrodróny a získať tak dokonalý prehľad nad dianím v oblasti.

Chemické sondy

Práve mikrodróny na chemickej báze sú druhým typom ponoriek, ktoré chce Nautilus využívať na svoju podporu. Úhori ich budú môcť uvoľniť v tobolkách, ktoré pripomínajú pre zmenu svet rastlín. Z otvorenej kapsuly vyplávajú stovky miniatúrnych strojov osadených mnohými senzormi. Kapsuly ale nebudú len vypúšťať dróny do vody, ale neustále budú vytvárať nové stroje. Na svojich filtroch zachytia rastlinné tkanivá z mora a technológiou 3D tlače podobnou tej, akú využíva Nautilus na výrobu torpéd, z nich vytvoria nové mikrodróny. Tie sa po určitej dobe rozložia vo vode. Nehrozí tak zamorenie oceánu robotmi ani to, že by nepriateľ odhalil trosky prieskumných drónov vo svojich vodách.

Úhor vypúšťa kapsuly s mikrodrónmi. Zdroj: Maritime

EMG a rázové údery

Posledný typ ponoriek nesie krycie meno Lietajúce ryby. Pôjde o základný kameň útočného systému Nautilus 100. Technologicky pôjde opäť o dróny, ich úlohou však nebude prieskum, ale boj. Lietajúce ryby majú nahradiť všetky útočné torpéda či strely určené na likvidáciu nepriateľských ponoriek a lodí. Nautilus ich bude mať k dispozícii v mnohých variantoch. Na prezbrojenie pritom stačí len vymeniť hlavicu. Medzi základné typy patrí vyžarovač rázových vĺn, ktorý dokáže bez výbuchu poškodiť opancierované trupy, alebo elektromagnetické delo schopné vyradiť z prevádzky všetku elektroniku na palube nepriateľskej lode. Nechýbajú ani klasické trieštivé strely či torpéda s výbušninou.

Torpéda vo vlnách

Lietajúce ryby získali svoje pomenovanie podľa plutiev v tvare krídel, ktoré im umožňujú plávať na hladine alebo pomocou mikroturbín chvíľku plachtiť tesne nad ňou. Táto vlastnosť je kľúčová pre utajenie torpéda. Morské vlny sú totiž oblasť, ktorú vyhľadávacie systémy nedokážu zmapovať. Radary majú problém so zvírenou hladinou, ktorá prirodzene triešti elektromagnetické žiarenie - podobne ako unikátne zakrivenie povrchu neviditeľných lietadiel stealth odrážajúcich signál radarov do všetkých smerov. Rovnako tak sonary nedokážu strelu na hladine identifikovať: Prevaľujúce sa vlny so sebou nesú taký hluk, že sa v nich zvuk pohybujúceho sa torpéda úplne stratí. A pokiaľ nepriateľ Lietajúcu rybu predsa len zaznamená, tá sa na povel rýchlo ponorí späť do hlbín.