Medziplanetárna výskumná sonda Cassini, ktorú americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal na prieskum Saturnu a jeho mesiacov, v piatok zanikla riadeným vstupom do atmosféry tejto plynnej planéty. Teleso bolo na konci svojej životnosti, ktorá už bola dvakrát predĺžená.

Jeden z najambicióznejších a najdrahších vesmírnych projektov zameraných na výskum druhej najväčšej planéty obiehajúcej okolo Slnka, jej prstencov a mesiacov začal v októbri 1997 a zaznamenal veľa úspechov.

Voda i podmienky na život

K nim patria okrem významných informácií o Saturnovom mesiaci Titane napríklad aj poznatky o existencii vody na ďalšom mesiaci Saturnu - Encelade, kde sú podľa vedcov splnené takmer všetky podmienky na existenciu života.

Sonda v októbri 2015 zdarne preletela oblakom pár a zamrznutých častíc vody tohto telesa, pričom odobrala ich vzorku. Vďaka tomu sa podarilo zistiť, že pochádzajú z oceánu, ktorý sa nachádza pod ľadovým príkrovom planéty.

Saturn je plynná planéta a je v poradí šiesta od Slnka a druhá najväčšia v slnečnej sústave. Planéta s priemerom 116 464 kilometrov je 95,2-krát ťažšia ako Zem a je tiež planétou s najnižšou hustotou. Pre svoje prstence, ktoré sú viditeľné zo Zeme aj malým ďalekohľadom, je Saturn označovaný za najkrajší objekt slnečnej sústavy.

Cieľom pozemských sond sa Saturn stal prvýkrát v roku 1979. Vtedy okolo neho preletel americký Pioneer 11, ktorý dokonca podstúpil riskantnú cestu skrz charakteristické prstence Saturnu. Ďalšími prieskumníkmi Saturnu boli na začiatku 80. rokov americké sondy Voyager 1 a Voyager 2.

Jedna z najzložitejších sond

V októbri 1997 potom odštartovala z mysu Canaveral na Floride raketa Titan 4B/Centaur, ktorá do vesmíru vyniesla dvojsondu Cassini-Huygens, ktorej časti sú pomenované po významných astronómoch - Talianovi Giovannim Cassinim a Holanďanovi Christiaanovi Huygensovi. Obaja muži sa v 17. storočí zaslúžili o prieskum Saturnu.

Dvojsonda Cassini-Huygens bola technicky jedným z najzložitejších medziplanetárnych prieskumníkov, aký kedy bol do vesmíru vyslaný, a jej misia stála americký Národný úrad pre letectvo a vesmír, Európsku kozmickú agentúru a Taliansku kozmickú agentúru celkovo 3,9 miliardy dolárov.

Cestou sonda využila obežné dráhy Venuše, Zeme a Jupitera a trvalo jej sedem rokov, kým sa dostala na miesto svojho určenia: v júli 2004 bola úspešne navedená na obežnú dráhu okolo Saturnu. Počas Vianoc sa od sondy Cassini oddelila 318 kilogramov vážiaca sonda Huygens, ktorá v polovici januára nasledujúceho roku mäkko pristála na Titane, najväčšom mesiaci Saturnu, zhromaždila a predala o ňom značné množstvo vedeckých poznatkov a potom svoju misiu podľa plánu ukončila.

Úžasné farebné zábery

A snímky to boli ohromné. Zábery zachytili oranžovo sfarbený svet zahalený hustou hmlou, z ktorého trčali temné ľadovcové skaly. Sonda tiež zachytila hlas Titanu. Prvá z dvoch zvukových ukážok obsahovala prerušované zvuky pripomínajúce dunenie hromu, druhá sa dala považovať za akúsi podivnú melódiu, čo podľa vedcov svedčí o atmosfére nabitej elektrostatickou energiou.

Sonda Cassini, 6,8 metrov vysoká a 4 metre široká, vo svojej misii pokračovala. Životnosť sondy, ktorá v čase odletu do vesmíru vážila celkovo 5 712 kilogramov, bola dvakrát predĺžená. Cassini je vybavená mnohými prístrojmi a počas svojej misie odoslala cenné dáta v objeme 635 GB.

Saturn, ktorý je od Zeme vzdialený asi 1,4 miliardy kilometrov, obletela celkovo 293-krát a celkovo uletela 7,8 miliardy kilometrov. Jej zánikom chcú vedci vylúčiť možnosť šírenia mikróbov zanesených zo Zeme. Pokiaľ by totiž sonda narazila do niektorého z mesiacov, mohla by kontaminácia poškodiť možný vývoj tamojšieho mikrobiálneho života.

Zdroj: ČTK