Slnko tu naposledy videli koncom októbra a nad horizont opäť vyjde až v polovici februára. Mestečko Longyearbyen na súostroví Špicbergy leží len 1200 kilometrov od polárneho kruhu a každý rok sa počas polárnych nocí na niekoľko mesiacov ponorí do tmy.

Je tma ako vo vreci. Nočná obloha sa nad mestečkom Longyearbyen na Špicbergoch klenie ráno, na obed aj večer. Longyearbyen je v mnohých ohľadoch unikátne miesto. Má len niečo málo cez 3 tisíc obyvateľov, nie sú tu chodníky ani semafory, ulice majú čísla miesto názvov a nie je vôbec neobvyklé tu po ceste do obchodu stretnúť pár sobov alebo polárnu líšku.

Polárna noc: Tma, kam sa pozriete

Tým najväčším unikátom, a pre mnohých aj lákadlom, sú ale polárne noci, počas ktorých Longyearbyen na celé štyri mesiace zahalí tma. Polárna noc spôsobuje naklonenie osi planéty Zem voči Slnku. V zime sa os odkloní od hviezdy, Slnko zmizne za horizontom a severnú pologuľu pohltí polárna noc, ktorú okrem Špicbergov zažívajú aj obyvatelia severnej Kanady, Grónska alebo Ruska. V lete sa naopak os Zeme nakloní voči Slnku, a vďaka tomu na severe zavládne tzv. polnočné slnko - teda doba, kedy Slnko naopak nezapadá. V oblastiach najbližšie rovníka sa navyše dni neskracujú a deň aj noc trvá celý rok 12 hodín.

Longyearbyen leží 1200 kilometrov od polárneho kruhu. Zdroj: Shutterstock

Longyearbyen s ľadovými medveďmi

Niekoľkomesačná temnota je v meste Longyearbyen súčasťou života. Depresiu tu ľudia zaháňajú tak, že sa napríklad stretávajú s priateľmi v jednej z dvoch miestnych kaviarní, posedia si s knihou u plápolajúceho ohňa v krbe alebo sa idú prejsť po okolí - pokiaľ sa ale zatúlajú až za hranice mesta, je potrebné mať so sebou niečo na zaplašenie ľadových medveďov. V zime tu teploty padajú hlboko pod bod mrazu a jediné svetlo je z pouličných lámp, ktoré svietia bez prestania. "Vyrastať na severe je veľké dobrodružstvo. Kde inde na svete majú deti dovolené pobehovať a hrať sa vonku aj po zotmení? Nikto deti nevolá domov pri západe slnka, pretože tu žiadny západ nie je," opisuje polárna noc Berit Sjovik z nórskeho mesta Tromso pre americký The New York Times.

Na severe si musíte dať pozor na ľadové medvede. Zdroj: Stiller Beobachter, Wikimedia Commons

​Mesto mladých a zdravých

Život v meste Longyearbyen nie je pre bábovky - kto tu chce žiť, musí mať prácu a byť úplne sebestačný. Práca sa tu nájde napríklad v uhoľných baniach, vo výskume, v niektorom z hotelov alebo v administratíve, potrebnej k chodu mesta. Lekárska starostlivosť je tu však obmedzená, a preto tehotné ženy pred termínom odlietajú do mesta Tromso na severe Nórska odrodiť. Opustiť Špicbergy musia aj starí ľudia, akonáhle potrebujú akúkoľvek špeciálnu starostlivosť. Zomrieť by tu nikto nemal, pretože vo večne zamrznutej pôde sa telo nerozloží.

Nočnú oblohu na severe rozjasňuje polárna žiara Zdroj: Robin Hornslien, Wikimedia Commons

Oslavy návratu svetla

"Tešiť sa na tých 15 minút skutočného slnečného svetla v polovici januára je lepšie ako tešiť sa na akékoľvek narodeniny," opisuje nadšenie z návratu slnka na nebo Tiril Auby z mestečka Stamsund v Nórsku tiež pre Times. Návrat slnka je dôvodom k oslave všade za polárnym kruhom, nielen v Longyearbyenu. v Tromso napríklad vyrábajú školáci cedule vítajúce slnko a maľujú si tváre. S ďalšími obyvateľmi mesta potom sledujú, ako sa slnko lenivo vyhupne na nebo. Okrem toho sa na námestí koná filmový festival a v pekárňach sa predáva špeciálna sladkosť "slnečné žemle".

Zdroj: CNC