Múmie z Guanajauta sú jednou z najdesivejších turistických atrakcií na svete
V roku 1865 potom miestne úrady uvalili na občanov tzv. "pohrebnú daň", podľa ktorej pozostalí museli platiť určitú čiastku peňazí za to, že ich blížni zostali pochovaní pod zemou. Pokiaľ nezaplatili, telá boli bez milosti exhumované a odpratané do iných skladovacích priestorov. A niektoré zo zamýšľaných odkladísk boli práve aj krypty z obdobia epidémie cholery.
Po ich otvorení boli vtedy majitelia šokovaní mierou mumifikácie tiel a hlavne ich výrazy, ktoré pripomínali posledný zdesený výkrik pred smrťou. Medzi ľuďmi sa začala správa o strašidelných pozostatkoch rýchlo šíriť a obyvatelia Guanajuata neváhali uplácať hrobárov, len aby mohli do krypty aspoň nahliadnuť. Hororové múmie začali rýchlo priťahovať ľudí zo širokého okolia a na prelome 19. a 20. storočia sa z nich už stala regulérna turistická atrakcia.
Navštívil ich napríklad aj Ray Bradbury. "Bol som ranený a zdesený. Nemohol som sa dočkať, keď z Mexika utečiem. Trpel som nočnými morami o umieraní a nútenom pobyte v týchto sieňach pre mŕtvych," spomínal slávny spisovateľ. Po návrate domov vtedy Bradbury obratom napísal mrazivú poviedku Ďalší v rade publikovanú neskôr v zbierke Októbrová krajina. Tá hovorí o manželskom páre, ktorý si práve v Mexiku prezerá katakomby s múmiami.
Niet divu, že na Bradburyho mala návšteva tak silný dopad. Okrem desivého vzhľadu ponúka múmia aj nemenej desivé príbehy. Jedno z tiel patrilo napríklad Ignacii Aguilar, ktorú veľmi pravdepodobne pochovali zaživa kvôli lekárskej chybe, keď jej v dôsledku cholery takmer prestalo búšiť srdce. A ktorú po exhumácii našli zakusnutú do vlastnej ruky. Iná žena potom zomrela pri pôrode a spolu s ňou aj 24-týždňový plod, z ktorého sa stala pravdepodobne tá vôbec najmladšia múmia na svete.
Aj z ďalších exponátov, bez podobne hrozných príbehov, ide ale strach. Presvedčte sa v našej galérii: