Hitler nariadil stavať obrovské morské kúpele: Na apartmánoch dnes ryžujú realitky
"Pôvodná myšlienka bola postaviť dokonca päť takýchto morských kúpeľov na pobreží Baltského a Severného mora, v ktorých sa malo čo najviac ľudí v čo najkratšom čase veľmi efektívne zotaviť. Rátali s tým, že tu bude mať dovolenku naraz 20 000 ľudí," načrtáva Katja Lucke z dokumentačného centra Prora predstavy nacistickej organizácie Radosťou k sile (KdF), ktorá mala za úlohu organizovať voľný čas a dozerať na jeho trávenie.
V priebehu rokov Prora slúžila ako vojenská škola, tábor pre utečencov, múzeum i diskotéka. Hotel sa z nej už nikdy nestal a budovy pomaly chátrali.
Zdroj:
Metropole Marketing
Prvé z obrovských rekreačných stredísk začalo vznikať práve v Prore v roku 1936. Projekt tvorilo osem vedľa seba radených ubytovacích blokov s celkovou dĺžkou 4,7 kilometra. Budovy umiestnené len nejakých 100 metrov od mora mali dopĺňať veľkokapacitné jedálne pre 900 ľudí, spoločenské miestnosti, bazény a tiež hala pre 20 000 ľudí. Spoločné akcie v nej plánované mali uľahčiť "správnu" ideologickú výchovu, ktorá bola jedným z hlavných cieľov celého projektu.
Žiadni hendikepovaní, chorí ani asociáli
Každý rok mal zariadením prejsť asi milión ľudí. Všetci by, samozrejme, museli prináležať k nemeckému národnému spoločenstvu. "Samozrejme by sa sem nedostali Židia, Rómovia, ľudia hendikepovaní alebo chorí. Ľudí s jednou nohou by ste tu určite nevideli, tiež nie ľudí, ktorých nacisti považovali za asociálnych, samozrejme, nie homosexuálov," vyratúva Katja Lucke niektoré zo skupín, ktoré sa do nacistických predstáv nevošli.
Zdroj:
Profimedia
Nacistické plány sa ale nenaplnili. Jednými z prvých "ubytovaných" sa totiž stali stovky vojnových zajatcov a nútene nasadených z krajín východnej Európy, vrátane Československa, ktorí sa na Rujanu dostali počas druhej svetovej vojny. Po jej začiatku v septembri 1939 bola stavba kúpeľov prerušená a namiesto rekreantov do areálu okrem zajatcov smerovali aj nemeckí policajti, ktorí sa potom zúčastňovali vyvražďovania Židov na východnom fronte. "Streľbu cvičili na pláži. Tu síce nebol nikto zastrelený, ale odtiaľto odchádzali a vykonávali to," poznamenáva Katja Lucke.
Po vojne počas ktorej sa Prora využívala tiež ako lazaret a ubytovňa pre nemeckých vysídlencov, prešiel areál pod správu východonemeckej armády. Po revolúcii z roku 1989 ho pár rokov spravovalo celonemecké vojsko, kým bolo postupne rozpredané do súkromných rúk. "Dnes stojí päť z pôvodných ôsmich blokov, všetky sú privatizované a opravujú sa," sumarizuje aktuálny stav historička.
Cena za víkend? Od 500 eur
Aj keď je dnes trojkilometrový kolos pod pamiatkovou ochranou, investori jeho dispozície podľa historičky dosť zásadne menia. Na niektorých budovách sa zväčšovali okná, vyrástli balkóny v smere k moru alebo strešné terasy. "Investori nemajú záujem, aby sa o histórii miesta veľa rozprávalo a aby zostalo príliš rozpoznateľných stôp," hovorí. Nechcú, aby sa ich klienti na dovolenke museli zaoberať tým, v akých priestoroch to vlastne bývajú.
Za "bezstarostnú" dovolenku na jednej z najkrajších pláží na Rujane si nechajú ale dobre zaplatiť. Ceny za prenájom apartmánu pre dve osoby na letný víkend sa pohybujú od 500 eur vyššie. Pri kúpe bytu musia podľa historičky záujemcovia rátať s cenami medzi 6000 a 10 000 eur za meter štvorcový.
Zdroj:
Profimedia
Historičke nevadí, že sem ľudia jazdia a budú jazdiť na dovolenky. "Nemyslím si, že nie je morálne v poriadku urobiť si tu na takomto mieste dovolenku," hovorí. Mrzí ju ale, že si veľa ľudí myslí, že je za nacistickým obdobím už konečne potrebné urobiť hrubú čiaru. Patria medzi nich podľa jej presvedčenia aj niektorí politici, ktorí pri oficiálnom otvorení časti rekonštruovaných budov hovorili napríklad o tom, že "budúcnosť tu rastie z tradície" alebo že "teraz konečne bude dokončené to, s čím sa tak dobre začalo".