Nový sopečný ostrov sa rýchlo mení. Ohlodáva ho more a dážďom, ale tiež sa na ňom udomácňujú prvé rastliny a vtáky.

Na konci decembra 2014 vybuchla v súostroví Tonga podmorská sopka. Reakcia sopečného popola, pary a magmy s morskou vodou spevnila horniny a začiatkom roka 2015 sa z mora vynoril ostrov. Objavil sa medzi dvoma už existujúcimi ostrovnmi a prepojil ich plytkými úžinami.

Dlhý život

Podobných sopečných ostrovov vzniká v oceánoch mnoho, žiadny z nich ale neprežije dlhšie než pár mesiacov. Ale nový ostrov, ktorý dodnes nemá oficiálne meno (podľa susedných ostrovov ho prezývajú Hunga Tonga-Hunga Ha´apai) je vzácnou výnimkou. Je to za posledných 150 rokov len tretí ostrov, ktorý prežíva už niekoľko rokov. Vedci odhalili, že by mohol existovať ďalších 25 až 30 rokov.

Satelitné meranie

Novo vzniknutý ostrov je úžasným prírodným laboratóriom a zdrojom cenných vedeckých informácií. Ale až donedávna ho vedci študovali len z diaľky, presnejšie povedané z výšky za pomoci satelitných snímkov a počítačových programov. Dokázali vytvoriť jeho model, zmerať výšku sopečného kužeľa a pozorovať, ako sa ostrov postupne mení. Ale len na konci minulého roka sa naň vypravili osobne.

Divoký juh

Prvé prekvapenie vedcov čakalo hneď, ako sa ich loď priblížila k ostrovu. Podľa satelitných záberov sa zdalo, že južné pobrežie tvoria plytké pláže, kde by sa dalo dobre zakotviť. Ale satelitné zábery nezobrazia detaily - a tak sa až na mieste ukázalo, že pobrežie tvoria strmé zrázy bičované vlnami, úplne nevhodné na pristátie. K ostrovu sa tak museli dostať zo severnej strany.

Zdroj: NASA/Dan Slayback

Zlá obuv

Ani povrch ostrova a sopečného kužeľa neodpovedal predstavám, ktoré si ľudia podľa satelitných záberov vytvorili. Erózia spôsobená prudkými tropickými lejakmi zbrázdila úbočie sopky oveľa viac, než predpokladali. Za krátky čas existencie ostrova tu vznikli erózne ryhy hlboké až dva metre. Nepríjemne vedcov prekvapil aj čierny štrk na pobreží - drobné ostrohranné kamienky im vnikali do sandálov. Chôdza po pobreží tak dosť bolela.

Lepkavý íl

Najväčšou záhadou bol pre vedcov svetlý materiál viditeľný na satelitných záberoch. Na mieste zistili, že ide o veľmi lepkavé jemne blato či íl hromadiaci sa na úpätí sopečného kužeľa. Jeho pôvod si spočiatku nedokázali vysvetliť. Neskôr sa ukázalo, že ide o najjemnešie častice popola spláchnuté tropickými lejakmi z vrcholu sopky. Rovnaké ílovité usadeniny sa objavujú na väčšine malých sopečných ostrovčekov.

Bezpečné hniezdo

Najzaujímavejším objavom ale bolo, že necelé štyri roky existencie ostrova stačili na to, aby ožil. V nižších polohách sa objavili prvé kvitnúce rastliny, ktorých semená som najskôr zaniesli vtáci. V hlbokých eróznych ryhách na útesoch krátera našli bezpečné hniezdo stovky vtákov.

Zdroj: CNC