Tajomstvo Stonehenge odhalené: Vedci zistili, odkiaľ sa balvany vzali

Ďalšia záhada Stonehenge bola rozlúštená. Odborníci zistili, odkiaľ presne sa vzali masívne balvany, ktoré boli použité na stavbu na dvoch miestach v západnom Walese, ktorý leží asi 300 kilometrov od ich momentálneho umiestnenia na Salisburskej pláni.

Vedci vyriešili ďalšiu zo záhad, ktorými je opradená britská megalitická stavba Stonehenge. Podarilo sa im identifikovať presné miesta, odkiaľ masívne balvany pochádzajú. Prapredkovia Britov ich vyťažili v oblastiach Craig Rhos-y-felin a Carn Goedog, ktoré sa nachádzajú neďaleko seba v západnom Walese.

Preprava balvanov ale nebola vôbec jednoduchá. Na tajomné miesto v grófstve Wiltshire, kde skončili, to je zhruba 300 kilometrov. Každý balvan pritom dosahuje váhu až 30 ton. Podľa odborníkov bol pri preprave najskôr použitý primitívny kladkový systém z klád a lán.

Archeológovia si dlho lámali hlavu nad tým, odkiaľ sa balvany vzali. Ich chemické zloženie totiž neodpovedá žiadnym okolitým nerastom. Podľa nich tu bolo pôvodne 80 menhirov, z ktorých sa ale dochovala len asi polovica.

"Na tomto objave je najvzrušujúcejšie to, že sme zase o krok bližšie k odhaleniu tajomstva Stonehenge - prečo tie kamene pochádzajú z takej diaľky. Každý iný neolitický monument je z megalitov prinesených z oblasti nie ďalej, ako 15 kilometrov. Teraz sa zaoberáme tým, čo bolo pred 5000 rokmi tak zvláštne na oblasti Preseli Hills a či tu teda tiež neboli nejaké dôležité kamenné kruhy, ktoré boli postavené ešte predtým, než modré kamene boli premiestnené do Stonehenge," prezradil médiám profesor Mike Parker Pearson z University College London, ktorý výskum vedie.

Archeológom ale zároveň nie je dodnes úplne jasné, prečo vlastne Stonehenge vznikol. Nálezisko z mladšej doby kamennej, ktoré je zapísané na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, mohlo byť svätyňou či observatóriom.

Zdroj: CNC