Súostrovie Galapágy leží v Tichom oceáne priamo na rovníku - niektoré ostrovy sú od neho severne, iné južne. Od pevniny ich delí 1000 kilometrov mora. Preto sa stalo domovom podivných zvierat.

Vďaka izolácii sa na Galapágach vyvinuli inde nevídané druhy živočíchov (aj rastlín). Ostrovy sa bohužiaľ od svojho objavenia stali vítanou zastávkou námorníkov - veľrybárov, ale aj pirátov. Tí tu dopĺňali zásoby vody a predovšetkým potravín. Konkrétne mäsa. Dielo skazy potom dokonali nepôvodné zvieratá vysadené na ostrovy - predovšetkým prasatá, kozy a osly, ale tiež mačky a krysy.

Podivné "živé konzervy"

Na inváziu nevítaných votrlcov najhoršie doplatili pomalé korytnačky slonie, niektoré ostrovné druhy vyhynuli skôr, než sa ostrovná fauna dočkala ochrany. Vinu na tom nesú ako námorníci, ktorí v nich videli "živé konzervy", tak zdivočelé prasatá, mačky a krysy, ktoré požierali ich vajíčka a mláďatá. Prasatá mohli aj za vyhynutie leguánov galapágskych na ostrove Santiago. Tí našťastie nevyhynuli všade. A tak sa dočkali návratu.

Korytnačky slonie sú pravdepodobne vôbec najslávnejšími živočíchmi Galapág. Osud niektorých druhov je stále neistý, predovšetkým na ostrovoch, na ktorých sa zatiaľ nepodarilo vyhubiť nepôvodné zvieratá. Nejde len o priame ohrozenie korytnačích vajíčok, ale tiež o potravinovú konkurenciu, vysadené zdivočelé kozy spásajú rovnakú potravu ako korytnačky.

Korytnačky podľa potreby

Vývoj korytnačiek na jednotlivých ostrovoch bol ovplyvnený hlavnou dostupnou potravou. Niektoré sa od seba na prvý pohľad líšia tvarom panciera: niektoré ho majú krásne kopulovitý, iné naopak v prednej časti prehnutý a zakrútený smerom hore. Medzi týmito krajnými typmi existujú rôzne prechody. A práve tvar panciera vypovedá o spôsobe hľadania potravy. Korytnačky s kopulovitým pancierom nemôžu veľmi zdvíhať hlavu do výšky, svoju potravu spásajú priamo na zemi. Oproti tomu korytnačky s tzv. sedlovým pancierom sa prispôsobili spásaniu potraviny vo výške.

Galapágy: Kráľovstvo leguánov

Galapágy nie sú len korytnačí ostrov, sú to tiež ostrovy morských leguánov, jediných, ktorí hľadajú potravu na dne mora. More pri Galapágach je ale dosť studené, leguány preto trávia aj značnú časť dňa vyhrievaním sa na čiernych pobrežných skalách. Tu si samci hája svoje teritória a bojujú o samice.

Samice kladú vajíčka pomerne ďaleko od pobrežia, to preto, aby ich uchránili pred prípadným zaplavením morskou vodou. Mláďatá tak čaká hneď po vyliahnutí cesta na bezpečné pobrežné útesy. A nie je to len tak nejaká prechádzka, je to skôr beh o život. Na miestach, kde sa liahnu, totiž čakajú tamojšie užovky. Nie každý leguán tak dobehne do bezpečia. Ale - aj užovky chcú žiť. A preto potrebujú žrať.

A tu sa pozrite, ako leguán spása na morskom dne riasy. Súčasne s nimi prijíma aj veľa slanej vody, aby si nepresolil organizmus (soľ je v podstate jedovatá), sú schopní ju z krvi odfiltrovať a špeciálnymi soľnými žľazami ju vylúčiť nozdrami.

Pomerne nedávno objavený leguán ružový žije na jedinom mieste Galapág - na úbočí sopky Wolf na severe ostrova Isabela. Územie, ktoré obýva, má sotva 25 kilometrov štvorcových, a žije na ňom necelých 200 jedincov. Je považovaný za kriticky ohrozený druh. Ohrozujú ho krysy, ktoré ničia ich vajíčka, ale aj samotná sopka - jej výbuch môže vyhubiť celú populáciu.

Najznámejšia hrobka sa znovu otvorila: Tutanchamona ukázali po deviatich rokoch

Deväť rokov bola najslávnejšia hrobka v egyptskom Údolí kráľov uzavretá pre verejnosť, odborníci ju počas tohto obdobia starostlivo reštaurovali. Teraz do nej opäť vkročili prví návštevníci a konečne mohli znovu uvidieť múmiu faraóna Tutanchamona.

Zdroj: CNC