Rekordy na dlani alebo prvé cesty okolo sveta
Teplovzdušné dobrodružstvo
Vzdušným prúdom sa nikdy nedalo rozkázať. Bývajú nemilosrdné, neovládateľné, nespoľahlivé. Nič z toho ale nezastrašilo mužov, ktorí sa pokúsili sily prírody využiť vo svoj vlastný prospech a prepísať históriu. Reč je o dvojici tvorenej Švajčiarom Betrandom Piccardom a Britom Brianom Jonesom, ktorá sa v roku 1999 spojila za účelom preletieť zem v teplovzdušnom balóne Breitling Orbiter 3. Po takmer dvadsaťdňovej ceste z francúzskych Álp do africkej Mauritánie, kedy ani raz nedoplnili palivo, sa mohli tešiť z úspechu, ktorý rozvíril krv v žilách nejedného dobrodruha. Prečo by inak v súčasnosti existovala súťaž v tom, kto to isté dokáže zopakovať za čo najkratší čas?
Riskantný prelet
A vo vzdušnom priestore ešte chvíľu zostaneme. Za zmienku totiž stojí aj príbeh prvého preletu zemegule v amerických bojových strojoch roku 1924. Dvadsiate roky minulého storočia predstavovali symbol medzinárodnej súťaživosti. Či už išlo o nevraživosť voči Sovietskemu zväzu či len nevinné predháňanie sa s Francúzskom či Veľkou Britániou, boli to Spojené štáty, ktorým štyri lietadlá pomenované po amerických metropolách priniesli slávu. Ich cesta ale nebola tak ružová, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Lietadlo Seattle havarovalo v hustej hmle, Boston musel núdzovo pristáť na mori. A aj keď do hlavného mesta doletelo len Chicago, New Orleans a náhradný Boston II, 44 342 kilometrov dlhá cesta bola nakoniec úspešná.
Motorkové bláznovstvo
Najdlhšia, najťažšia a najriskantnejšia cesta na motorke, o ktorú sa kedy kto pokúsil. Presne takéto prívlastky si vyslúžila cesta Carla Stearnsa Clancyho okolo sveta na štvorvalcovom 1912 Hendersonovi, ktorému dokonca chýbala predná brzda. Všetko sa začalo v írskom Dubline, ktorý si Clancy zvolil ako začiatok svojej cesty, aby si tým uctil pôvod svojich rodičov. Potom nasledovala búrkami zvierané Anglicko, Holandsko s rekordnými mrazmi, Francúzsko, kde Clancy pod prívalovými dažďami nevidel ani na pedále. Slnko prvýkrát videl až v Španielsku. Po Európe prešiel naprieč Afrikou a Áziou, odkiaľ sa dostal späť do svojich rodných Spojených štátov. Približne 30 tisíc kilometrov dlhá cesta trvala necelých desať mesiacov. A kde boli najlepšie cesty? Podľa Clancyho nikde inde než v Číne.
Zdroj:
Wikipedia/Carl Stearns Clancy
Okolo sveta na bicykli
Ako si ale poradil človek, ktorého stroj nebol poháňaný motorom, ale silou a vytrvalosťou vlastného tela? Na túto otázku by vám bol schopný odpovedať cyklista Thomas Stevens, ktorý bol vôbec prvým človekom, ktorému sa podarilo obísť svet a bicykli. Jeho dopravný prostriedok ale nebol hocijaký. Predné koleso malo totiž v priemere asi 130 centimetrov, zatiaľčo to zadné bolo len tretinové. Udivujúci bol tiež fakt, ako naľahko vybavený Stevens išiel. Stačilo mu len niekoľko párov ponožiek, náhradný pár topánok, revolver, bojová helma a pláštenka, ktorú zároveň používal aj ako stan na prespanie. Po dva a pol roku dlhej ceste sa tak Stevens síce do San Francisca vrátil strhaný, ale so svetovým prvenstvom vo vrecku.
Zdroj:
Wikipedia/Thomas Stevens
Po svete peši
Načo sa spoliehať na pomoc techniky, keď si človek môže vystačiť aj s vlastným telom a poriadnou dávkou odhodlania? Písal sa rok 1970. Bratia Kunstovci vyrazili z mesta Waseca v americkej Minessote s cieľom celú planétu obísť peši. Ako dar dostali od miestneho senátora tisíc dolárov a mulu menom Willie, ktorá mala niesť všetok náklad. Štyri roky dlhá cesta sa ale neobišla bez nástrah. Počas prechodu cez púšť v Afganistane bratov dokonca prepadli - John zomrel na mieste, Dave sa zachránil len vďaka tomu, že predstieral mŕtveho. Príbeh muža, ktorý počas svojej cesty prešiel 20 miliónov krokov a vystriedal vyše 21 párov topánok, tak mal horko-sladký koniec.
Vytrvalosť bežca
Nikdy sa nevzdávať. Keby si študent psychológie Robert Garside neomieľal v hlave túto vetu stále dokola, len ťažko by bol schopný prekúsnuť hneď dva nezdary v podobe útoku na svetové prvenstvo za obehnutie celej planéty. O čo išlo? Tomuto Britovi, ktorému bolo prvenstvo za prekonanie všetkých kontinentov okrem Arktídy a Antarktídy uznané až v roku 2007, jednoducho šťastie neprialo. Pri prvých dvoch Garsidových pokusoch totiž došlo k dlhodobejším prestávkam, ktoré sa snažil vytrvalostný bežec zatajiť. Oficiálnym sa teda stal až beh medzi rokmi 1997 až 2003, kedy začiatkom aj cieľom jeho cesty bolo indické Nové Dillí. A aj keď zlé jazyky tvrdia, že prekonanie niektorých púštnych oblastí nemohlo byť fyzicky možné, toto prvenstvo Garsidovi už nikdy nikto nezoberie.
Zdroj:
Wikipedia/Robert Garside
Podvodný rekord
Výnimočná nie je ani snaha vytvoriť svetové rekordy pod vodou. V tomto prípade ale ani tak nešlo o snahu sa nezmazateľne zapísať sa do Guinessovej knihy rekordov, ako skôr ukázať svoj technologický pokrok pred Sovietskym zväzom. V priebehu februára a apríla roku 1960 bola americkým námorníctvom vyslaná ponorka USS Triton (SSRN-586), aby sa viac ako 83 dní vôbec nevynorila na morskú hladinu. Operácia Sandblast, ako celú akciu pomenovali, ale mala aj vedecký presah. Počas svojej plavby totiž zbierala hlbinné oceánografické dáta, ktoré napomohli k čiastočnému zmapovaniu podvodného povrchu. Bojová ponorka Triton tak pri priemernej rýchlosti 18 uzlov prešla neskutočných 50 tisíc kilometrov a štyrikrát preplávala rovník, vďaka čomu sa stala prvým podvodným strojom, čo niečo také dokázal.
Historické oboplávanie
Aby sme boli schopní určiť, kto bol oným prvým človekom, ktorý zem oboplával, musíme sa vrátiť do histórie 16. storočia. V tom čase bol portugalský moreplavec Fernando Magalhães poverený španielskym kráľom Karlom V., aby našiel čo najrýchlejšiu cestu na Moluky alebo Ostrovy korenia. Tie pre svoje zásoby klinčekov predstavovali nepredstaviteľné ekonomické bohatstvo. Splniť zadanú úlohu sa moreplavcovi síce nepodarilo, zato ale nevedome dokázal oboplávať celú zem. A ak keď sa v súčasnosti roja pochybnosti, či by prvenstvo nemalo byť skôr pripísané jednému z otrokov živoriacich na lodi, jedno je isté. Úspech takýchto rozmerov sa potom podarilo zopakovať až po dlhých 40 rokoch Angličanovi Francisovi Drakeovi.
Vesmírny bonus
Hranice neexistujú. Dá sa predpokladať, že táto veta bola jednou z mnohých, ktoré si kozmonaut Jurij Gagarin pomyslel vo chvíli, kedy prvýkrát opustil planétu Zem a ocitol sa vo vesmíre. Tento deň sa zapísal do histórie. Písal sa 12. apríl 1961, uskutočnený bol prvý vesmírny let s ľudskou posádkou. Vyše 40 000 kilometrov dlhá cesta okolo Zeme trvala Vostoku 1 v súčte 89 minút, počas ktorých celý svet tŕpol nedočkavosťou. Nikto dovtedy totiž nevedel, aké účinky má na ľudský organizmus stav beztiaže. Pre všetky prípady bola preto Gagarinovi znemožnená manipulácia s ovládacím panelom, ktorý bol chránený bezpečnostným kódom. Všetko ale nakoniec dobre dopadlo, čím sa zrodil vôbec prvý vesmírny rekord.