Príroda je mocná čarodejnica, avšak nie všetko, čo v nej nájdeme, je skutočne aj jej dielom. Neraz do panenskej prírody zasiahol človek. Pozrite si najväčšie diery v zemi, z ktorých niektoré sú dielom prírody, iné človeka.

Darvaza, Turkmenistan

Pokiaľ vraj existuje brána do pekla, potom musí byť v Turkmenistane, presnejšie v púšti Karakum asi 260 kilometrov od hlavného mesta Ašchabadu. Strašidelný obrí kráter, z ktorého šľahajú nenásytné plamene, si aj v angličtine vyslúžil prezývku The Door to Hell.

Pravda ohľadne fascinujúceho prízemného úkazu je ale trochu nudnejšia, než ako ju rámujú pekelné historky o diablovom brlohu. Bizarný úkaz má na svedomí zemný plyn, ktorý pričinením ľudskej činnosti uniká na povrch a Darvaza patrí k najpopulárnejším turistickým miestam v Turkmenistane. Krátes straší svojich návštevníkov už viac než 40 rokov.

Zdroj: Wikipedia/Darvasa

​Jeho počiatky siahajú do čias Sovietskeho zväzu, kedy geológovia začiatkom 70. rokov v tejto oblasti pátrali po zemnom plyne a počas prieskumu narazili na rozsiahlu podzemnú jaskyňu. Náhly prepad podložia vytvoril obrí kráter s priemerom asi 100 metrov, ktorý siaha do viac než 20-metrovej hĺbky.

Zemný plyn začl unikať na zemský povrch. Nastalo nebezpečenstvo, že do ovzdušia uniknú jedovaté splodiny a odborníci zemný plyn zapálili - v dobrej viere, že vyhorí do niekoľkých dní. K tomu ale nedošlo ani po takmer polstoročí a dobrodružnejší turisti môžu k "dverám do pekla" radostne cestovať aj naďalej.

Diamantová baňa Mir, Rusko

Východosibírske mesto Mirnyj je pozoruhodné predovšetkým svojou odpudivosťou. Asi 40-tisícové sídlo vybudovali v 50. rokoch ako bezduchú zmes ohavných panelákov po tom, čo v blízkosti objavili ložiská kimberlitu a pracovníkov z celého Sovietskeho zväzu lákali za polárny kruh na trojnásobne vyššie platy a každoročnú trojtýždňovú dovolenku pri Čiernom mori.

Geológovia vzápätí našli aj diamanty a za svoj objav obdržali Leninovu cenu. Takmer priamo v meste razom vyrásla najväčšia miestna atrakcia, v nasledujúcich rokoch ale prísne strážená: najväčšia otvorená diamantová baňa na svete. Vzhľadom na kruté sibírske zimy dala ohromujúca kruhová diera s priemerom 1200 metrov a hĺbkou 525 metrov staviteľom poriadne zabrať. Potrebovali špeciálnu techniku, pretože bežným nákladiakom praskali gumy a zamŕzala nafta. Moskve sa ale stavba bohato vyplatila.

Zdroj: Wikipdia/Mir mine

​V 60. rokoch bola bežná ťažba bane asi dva milióny karátov ročne a Mir vzbudzoval nesmierne obavy aj u najväčších svetových producentov diamantov. V 90. rokoch ale produkcia bane postupne chabla, až vlani baňu zatvorili úplne. Hoci návštevníci už neuvidia ľudské snaženie a pohyby pripomínajúce výjavy z apokalyptických sci-fi filmov, aj tak pohľad na obriu baňu stojí za to.

Priehrada Monticello, USA

Stavitelia kalifornskej priehrady Monticello na jazere Berryessa severne od San Francisca pozoruhodným spôsobom vyriešili odvod prebytočnej vody. Počas jarných mesiacov odteká z roztápajúceho sa snehu veľké množstvo vody, ktoré by mohlo poškodiť steny priehrady. Kontrolu hladiny vody z tohto dôvodu stráži špeciálny otvor s priemerom 22 metrov, ktorým pretečie asi 1370 kubíkov za sekundu. V angličtine sa podivuhodná diera, ktorá je najznámejším miestom priehrady dokončenej v roku 1957, prezýva Glory Holy, teda Svätá diera.

Zdroj: Wikipedia/Monticello Dam

​Plávanie v nádrži je z bezpečnostných dôvodov v čase prevádzky prísne zakázané. Prelet asi 30-metrovou "kĺzačkou" by nikto neprežil. V letných mesiacoch, kedy sa prepad nevyužíva, ale k jazeru Berryessa smerujú zástupy zvedavcov a adrenalínových šialencov. Svätá diera sa premieňa na eldorádo tých najšialenejších skejterov a bikerov, ktorí si z diery vytvorili svojrázny U-rampu. Menej dobrodružní turisti si môžu pozrieť výstavnú hrádzu. Vodnú elektráreň vybudovanú na začiatku 80. rokov tvoria tri generátory, ktoré energiou zásobujú predovšetkým San Francisco a jeho blízke okolie.

Baňa Bingham Canyon, USA

Najväčšia baňa vyhĺbená človekom sa nachádza v pohorí Oquirrh v americkom Utahu. Slúži predovšetkým na ťažbu medi, ale tiež molybdénu, zlata a striebra. Od začiatku 20. storočia sa tam vyťažilo už viac než 60 miliónov ton medi. Oblasť na severozápade od Salt Lake City objavili v 19. storočí. Predtým tichá farmárska oblasť sa razom premenila na útočisko desiatok tisíc dobrodruhov. Počas rokov sa baníci dostali až do hĺbky takmer poldruha kilometra, na šírku má baňa skoro štyri kilometre.

Zdroj: Wikipedia/Bimingham Canyon Mine

​Kaňon dnes už neláka všemožné pochybné existencie pátrajúce po rýchlom zárobku, ale skôr rodiny s deťmi, ktoré si z Bigham Canyonu vytvorili svojráznu víkendovú atrakciu. Turistické centrum slúži aj ako malé múzeum dobývania mede nielen v Utahu, návštevníci sa tiež môžu pokochať pohľadom na monštróznu jamu z niekoľkých vyhliadkových plošín a tiež uvidieť kolóny obrích nákladných áut, ktoré sa trpezlivo sunú do jej vnútra a zase von. Nákladné kolosy z kráteru denne odvezú asi 500 ton materiálu.

Veľká modrá jama, Belize

Do stredoamerického Belize väčšinou mieria milovníci nádherných karibských pláží, nadšenci histórie a potápači. Práve milovníci podmorského sveta vedia, že asi 100 kilometrov od brehov Belize, presnejšie od hlavného mesta Belize City, sa nachádza jeden z najpozoruhodnejších prírodných divov sveta.

Kruhovú priepasť v šírom mori s priemerom 300 metrov obklopuje úzky kruh pevniny a jej hĺbka je asi 125 metrov. Z vizuálneho hľadiska je to priam magický úkaz - tmavá farba vody v takmer pravidelnom kruhovitom tvare jamy ostro kontrastuje s okolitou tyrkysovou modrou a zdanlivo pripomína tajomnú bránu do morských hlbín.

Zdroj: Wikipedia/Great Blue Hole

​Odborníci nazývajú tento nezvyčajný útvar závrtom. Pôvodne išlo o krasový stalaktit, ktorý v dobe ľadovej vznikal rozpúšťaním vápenatej horniny. U vytvorenej jaskyne sa neskôr preboril strop a vnútorný priestor zaplnila morská voda.

Jedinečný úkaz objavil na začiatku 70. rokov slávny bádateľ Jacques-Yves Cousteau. Dnes je Veľká modrá jama zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Nádherná priepasť jednoznačne patrí medzi ciele snáď každého milovníka potápania.

Veľká diera v Kimberley, Juhoafrická republika

Juhoafrické mesto Kimberley sa pýši vcelku významnou historickou minulosťou. Svojho času totiž bývalo centrom ťažby diamantov na svete. Ťažiť sa tam začalo asi v polovici 19. storočia. Hrozné životné podmienky si ale vybrali svoju daň úmrtiami desiatok robotníkov, a tak razom došlo k stretnutiu kompetentných.

Dohodli sa na spoločnom postupe a výsledkom bol výkop hlavnej bane, čoho sa ujala slávna organizácia De Beers. Baníci sa postupne dokopali až do hĺbky 240 metrov a obrovská jama nazvaná Veľká diera je dodnes najväčšou baňou na svete, ktorú vykopali ručne - len pomocou lopát a krompáčov.

Zdroj: Wikipedia/Big Hole

​Majestátna hlbina pochovala ďalšie desiatky ľudí a ani neskôr sa na bezpečnostné predpisy príliš nepozeralo. Keď už bolo povrchové ťaženie diamantov príliš nebezpečné, pokračovalo sa v budovaní dômyselnej siete tunelov a štôl, ktoré viedli aj viac než kilometer pod dnom bane. Napriek všetkému nebezpečenstvu sa tam do roku 1914 vyťažilo 3000 kilogramov diamantov (asi 14 miliónov karátov). Dodnes sa miesto hemží turistami, ktorí navštevujú banícke múzeum s replikami najväčších diamantov či skanzen.

Jazierko Morning Glory, USA

Najstarší národný park na svete - Yellowstonský - v americkom Wyomingu - je plný lákadiel, ktoré aj tam, hoci sú voči prírodným divom normálne imúnne, doslova vyrazia dych. Okrem obrieho gejzíru s charakteristickým názvom Old Faithhull sú to napríklad aj mnohé horúce jazierká.

To najznámejšie a najkrajšie z nich dostalo názov Morning Glory - údajne po sýto modrom kvete pupenca, ktorému sa v okolí nevídane darí. Ak by aj Morning Glory rozkvitnutý kvet skutočne pripomínal, na jazyk sa tlačia skôr prirovnania s rozličnými fantasy predstavami zo známych filmov.

Zdroj: Wikipedia/Morning Glory Pool

​Úchvatnú modrozelenú farbu jazierko získalo vďaka vyvierajúcemu prameňu a teplomilným baktériám, ktoré zafarbenie spôsobujú. Po obvode jazierka sa farba navyše mení na žltú, oranžovú a červenú. Občas dokonca z jazierka vytryskne prameň horúcej vody sprevádzaný otrasom pôdy.

Počas rokov sa pôvodne blankytná modrá premenila skôr na zelenú. Vysvetlenie tohto javu je prosté a rozhodne nijako fantazmagorické: turisti do útrob už desiatky rokov vhadzujú mince a ďalšie predmety. Tým nesťastne zamedzili teplej vode riadne vyvierať, znížili jej teplotu a farba postupne bledla.

Priepasti Sarisarinama, Venezuela

Záhadná Sarisarinama nie je len jedna jama, ale dokonca dva dokonale kruhovité útvary len kúsok od seba. Priepasti pomenované Sima Humboldt a Sima Martel majú v priemere 350 metrov a asi takú istú aj hĺbku. Sú to takzvané cenoty, teda krasové jaskyne s prepadnutým stropom, a nachádzajú sa v jednej z menej preskúmaných častí planéty - v panenskej prírode venezuelského štátu Bolivar v blízkosti hraníc s Brazíliou.

Nemalú dávku záhadnosti dodáva týmto cenotom ekosystém i skutočnosť, že k ich objavu došlo až začiatkom 60. rokov. V nasledujúcom desaťročí sa uskutočnil prvý veľký prieskum oblasti a cenoty zostali nadlho neprístupné verejnosti.

Zdroj: Wikipedia/Cerro Sarisariñama

​To dnes už neplatí a dobrodružnejšie povahy sa môžu vydať obvykle na niekoľkotýždňový trek. Od prípadných záujemcov sa očakávajú solídne skúsenosti s trekkingom a horolezectvom a celkovo dobrá fyzická i psychická odolnosť.

Baňa Chuquicamata, Čile

Mesačná krajina? Ale kdeže, Chuquicamata je rozľahlý komplex baní, v ktorých sa ťaží meď. Jama sa nachádza v blízkosti mesta Calama na severe Čile. Pri pohľade na 900 metrov hlboký rozvŕtaný kaňon a jeho neskutočne vyprahnuté okolie ale návštevníci ľahko zapochybujú, na akej planéte sa vlastne nachádzajú.

Napriek tomu - alebo snáď práve preto? - turizmus v Chuquicamate priam kvitne. Za menší poplatok určený vraj na charitatívne účely si ťažbu medi môžete pozrieť na vlastné oči. Záujemcovia majú na prehliadku asi hodinu a nebýva ich málo. Prehliadky sa konajú niekoľkokrát denne a dokonca aj k večeru. Vstup je povolený výhradne v dlhom oblečení a v pevných topánkach, návštevníci si môžu so sebou vziať aj fotoaparát.

Zdroj: Wikipedia/Chuquicamata

​O nezvyčajnej fotogenickosti miesta svedčí aj fakt, že prostredie Chuquicamaty sa objavilo v úspešnom koprodukčnom filme Motocyklové denníky. Budúci slávny revolucionár Che Guevara je znechutený otrasnými životnými podmienkami tamojších baníkov a práve v Chuquicamate si začína vytvárať svoj sporný svetonázor.

Z archeologických nálezov vyplýva, že meď sa tam ťažila už pred tisíc rokmi, moderná podoba komplexu funguje od začiatku 20. storočia, kedy sa tam angažovali Američania. Chuquicamata prežila všemožné režimy a politické zvraty a od 70. rokov je vo vlastníctve štátu. Mimochodom, Čile patrí k najväčším vývozcom medi na svete a pre Santiago vytvára asi tretinu všetkého exportu.

Zdroj: CNC