Keď sa povie Holandsko, mnohým sa hneď vybavia veterné mlyny, dreváky či tulipány. Málokto si v spojitosti s touto krajinou predstavuje železnice. A pritom v železničnom múzeu v Utrechte sa každoročne koná výstava Ontraxs, ktorú si nenechajú ujsť milovníci železníc z celého sveta.

"Mňa na tej výstave zaujalo jedno miniatúrne koľajisko s množstvom nevídaných riešení," hovorí vášnivý cestovateľ a milovník železníc Eugen Takács.

"Oslovili ma jazdiaci cyklisti na ulici. Ako som sa dozvedel, celú konštrukciu vyvinul profesor strednej školy Loek Bronkhorst," dodáva.

Loek Bronkhorst a jeho koľajisko Loek Bronkhorst a jeho koľajisko Zdroj: Eugen Takács

​Riešenie je celkom rafinované. Pozostáva z troch celkov - pohonná jednotka, magnetická trasa a samotní cyklisti.

Pohonný mechanizmus pod vozovkou Pohonný mechanizmus pod vozovkou Zdroj: Eugen Takács

​Najnáročnejšia je magnetická trasa. "Vyžaduje si pomerne dômyselnú konštrukciu, aby modelár mohol prispôsobiť cyklistickú trasu miestu na koľajisku. Trasa sa skladá z dvoch časti – šedá vedúca vaňa pre magnetický reťazec a samotný pohyblivý reťaz so segmentmi pre magnety. Zo šedých segmentov možno vytvoriť trasu až asi 180 centimetrov dlhú. Ak je potrebná dlhšia trasa, dajú sa segmenty dokúpiť. Systém umožní malé oblúky a aj mierne stúpania. Ak je cyklistická dráha výrazne dlhšia ako 180 centimetrov, treba počítať s viacerými pohonnými jednotkami. Pohonná jednotka sa skladá z prevodovaného motoru, ktorý poháňa dve pomerne hrubé ozubené kolesá, a dvoch gumových kladiek podobných prítlačným kladkám z magnetofónov," vysvetľuje.

Pohonná jednotka Pohonná jednotka Zdroj: Eugen Takács

Kladky trecím prevodom poháňajú červený reťazec unášačov. "Do vybraných unášačov treba vložiť malé supermagnety, ktoré potom budú voziť na povrchu bicyklistov. Polarizácia magnetov musí byť opačná, t.j. S – J. Dobré je na magnety pred vložením označiť strany, ktoré sa priťahujú. Hornú stranu napríklad červenou fixkou, dolnú modrou. Potom, keď ich zatlačíte to červených segmentov, musia byť farebné strany viditeľné (červená – modrá)," radí Eugen Takács.

"Pohyblivý mechanizmus treba namontovať tesne pod povrch a zakryť tenkým ale veľmi hladkým materiálom. Môže to byť napríklad tenké plexisklo alebo ešte lepšie je fólia Lexan," dodáva.

Hladký, tenký a šmykľavý materiál bude tvoriť vozovku Hladký, tenký a šmykľavý materiál bude tvoriť vozovku Zdroj: Eugen Takács

​"Ak pracujete s priesvitnou fóliou, zo spodnej strany sa dá urobiť farebná úprava. Ak ste si zvolili nepriehľadnú fóliu, tak musíte pracovať s lesklými farbami aspoň v časti vozovky, kde budú jazdiť cyklisti," vysvetľuje.

Na konečnú úpravu povrchu vozovky sa dá použiť obyčajný grafitový prach. Má celkom realistickú farbu a dodáva povrchu žiadanú šmykľavosť. "Úspech konštrukcie závisí od ľahkého šmyku bicyklov na povrchu. Prípadne sa dá pomôcť aj teflonovým prachom alebo kriedou z telocviční - mastenec," hovorí.

Grafitovým prachom optimalizovaná cyklotrasa Grafitovým prachom optimalizovaná cyklotrasa Zdroj: Eugen Takács

"Samotný bicykel je buď z leptaného bieleho plechu alebo z oceľového plechu. Dôležité je, že vodorovné doštičky pod kolesami sú zo železného plechu, ktoré magnety pod vozovkou pritiahnu. Preto je dôležité, aby magnety boli správne uložené do červených nosičov, aby každý bicykel bol pritiahnutý dvomi magnetmi. Len to garantuje, že stredné neviditeľné koleso je riadne pritlačené k povrchu vozovky. Cyklisti sa skladajú z viacerých dielcov, podstatné sú nohy, ktoré musia byť ľahko pohyblivé," vysvetľuje Eugen Takács.

Cyklista z balenia (priateľka je extra) Cyklista z balenia (priateľka je extra) Zdroj: Eugen Takács

​Cyklisti môžu mať aj vozík alebo iné malé vozidlo, ktoré môžu koľajisko modelára oživiť. Tak ako v bežnom živote, aj na koľajisku sa môže stať, že cyklista spadne. Nič vážne sa ale nedeje, len ho treba opäť postaviť. "Je to zaujímavá konštrukcia, ktorá môže oživiť každé koľajisko," uzatvára Eugen Takács.

Pozrite si galériu

Tagy: