Vietnam patrí k najpríťažlivejším miestam celej Ázie. Cestovatelia túto krajinu radi vyhľadávajú. Aj milovníci železníc sú "len ľudia", ktorí si okrem "naháňania tratí" nájdu čas aj na objavovanie bežných vecí v krajinách, ktoré navštívia.

"Cesta za železničným dobrodružstvom trvala viac ako dva týždne, tak mi zostal čas aj obzrieť sa aj inde, ako len na staniciach a v depách," priznáva vášnivý cestovateľ Eugen Takács.

Ostrov korytnačiek Ostrov korytnačiek Zdroj: Eugen Takács

"Na moje veľké prekvapenie, mestá neboli zďaleka také zaostalé, ako som poznal z televízie. Naopak. Napríklad ma prekvapila snaha o organizovanosť," spomína.

Most Long Bien s vodným trhom na pohľadnici Most Long Bien s vodným trhom na pohľadnici Zdroj: Eugen Takács

​Na uliciach sa autá prakticky nenachádzajú. "Nahrádzajú ich malé motocykle a mopedy, ktoré ráno o šiestej hromadne vyrazia do ulíc a večer o desiatej ich majitelia odparkujú doma. Celý deň sú ulice plné motoriek. Dajú sa rátať na stovky. Moped je tu hlavný dopravný prostriedok, neraz vidíte na malých motocykloch celú rodinu s dvomi, tromi deťmi a rodičov alebo náklady vysoké viac až dva metre," približuje.

Mestské domy v Hanoji Mestské domy v Hanoji Zdroj: Eugen Takács

​​Mestská hromadná doprava vo Vietname viac nefunguje ako funguje. Zabezpečujú ju len malé autobusy. "Po bývalej električke zmizli takmer všetky stopy," rozpráva Eugen Takács.

Bežný život vo vietnamských uliciach Bežný život vo vietnamských uliciach Zdroj: Eugen Takács

"Hanoj je celkom pekné mesto s nádychom francúzskej architektúry a zvyškom starého východoázijského vplyvu. Najviac snáď mesto pripomína vilovú štvrť v Bukurešti. Pekné rovné ulice, zdobené stromami a vilami, poprerušované chrámami a pagodami. V strede mesta je veľké jazero Hoam Kien s ostrovom korytnačiek – symbol mesta Hanoj a červeným mostom Huc, vedúcim do chrámu na ostrove," hovorí. 

Jednonohá pagoda

Neďaleko jazera je slávna jednonohá pagoda. Práve tam veriaci pravidelne prinášajú voňavé tyčinky, ktoré zapália. Smerom k Červenej rieke je zase obrovská hala mestského trhoviska. Nákupné ulice sú plné malých obchodíkov, kde často tovar na predaj priamo vyrábajú. "Môžete tu stretnúť drevorezbárov, nábytkárov i krajčírov," približuje. "Napriek tomu, že tu úraduje akýsi socialistický režim veľmi to na ľuďoch nevidieť. A nebadať to ani na produktoch v obchodoch. Profesie sú už tradične oddelené, takže na jednej ulici sídlia všetci krajčíri, na druhej ulici dostanete všetko potrebné k mopedom, inde zase sú elektronické obchody vedľa seba," dodáva. 

Sídlisko na kraji mesta Sídlisko na kraji mesta Zdroj: Eugen Takács

V meste sa nachádza aj bývalý kráľovský palác i mauzóleum vodcu Ho Chi Minha. "Vo vojenskom múzeu sa nachádzajú celkom realisticky pripravené exponáty z dlhých vojen, čo táto krajina absolvovala v dvadsiatom storočí. Dozvedel som sa, že Vietnam bol vlastne takmer celé storočie vo vojne s niekým. Najprv s francúzskymi kolonizátormi, potom japonskými okupantmi, aby to vyvrcholilo vo vojne proti Spojeným štátom americkým. Popritom úhlavný nepriateľ bol stále v pozore, za čínskymi hranicami," hovorí. 

Kráľovský palác Kráľovský palác Zdroj: Eugen Takács

​​"Všade, kde sme sa otočili, každý pracoval, a deti sedeli pekne v škole, alebo cvičili a hrali na ihrisku pri škole. Ľudia na uliciach mali riadne oblečenie a ani náš hotel veľmi nezaostával za hotelmi podobného typu v tejto oblasti. Strava bola jednoduchá, ale celkom chutná. Márne by ste ale hľadali svetoznáme rýchloreštaurácie a pizzérie," približuje bežné fungovanie obyvateľov a mesta. 

Divadlo na vode

Mesto ponúka aj vodné divadlo. "Je to niečo celkom špeciálne, niečo medzi bábkovým divadlom a čínskym cirkusom. Figuríny takmer ľudskej veľkosti plávajú na vode a herci ich riadia z pozadia bambusovými tyčami pod vodou. Dej sme celkom dobre pochopili, išlo a tradičnú historku lásky a bitky s drakmi, aby nakoniec prišiel pompézny ´šťastný koniec´. Nechýbala ani tradičná ázijská pyrotechnika," opisuje cestovateľ. 

Bot Hang Dau v starej štvrti hlavného mesta Bot Hang Dau v starej štvrti hlavného mesta Zdroj: Eugen Takács

Hlavne mesto leží na južnom brehu slávnej Červenej rieky, na druhej strane je už akési dopravné predmestie Hanoja, Gia Lam. Červená rieka totiž rozdeľuje nielen krajinu (tečie zo západu od čínskych hraníc na východ k Juhočínskemu moru), ale aj dopravu. Na juh od Červenej rieky majú železnice rozchod 1 000 milimetrov, na sever od rieky majú trate tri koľajnice na normálny rozchod a na 1 000 milimetrov. "V stanici Gia Lam, pred hlavným mestom, sú použité oba rozchody a odtiaľto cez staručký, ale prekrásny most cez Červenú rieku vedie už len 1 000 milimetrová trať do stanice GA Hanoj, ktorá je vlastne hlavnou stanicou mesta. Meno toho staručkého, 2 500 metrov dlhého mosta je Long Bien. Postavený bol podľa plánov Gustava Eiffela z Paríža v roku 1903," rozpráva Eugen Takács. 

Brána v areáli kráľovského paláca Brána v areáli kráľovského paláca Zdroj: Eugen Takács

​​Do roku 1954, vyhlásenia nezávislosti Vietnamu, sa most volal Doumerov most, podľa bývalého francúzskeho guvernéra a neskôr francúzskeho prezidenta Paul Doumera. Most prežil všetky vojny 20. storočia. "Bol síce niekoľkokrát poškodený, ale veľmi rýchlo opäť opravený. Nie je v najlepšom stave a povolená rýchlosť počas môjho pobytu bola okolo 30 kilometrov za hodinu. Most slúži ako železničné spojenie Hanoja a so stanicou Gia Lam a tým aj so severnými oblasťami Vietnamu. Z hlavného mesta na východ vedie najdôležitejšia trať do známeho prístavu, prakticky domácemu prístavu hlavného mesta, Hai Phong. V hlavnom meste začína známa, asi 1 730 km dlhá trať do Saigonu," vysvetľuje. 

Ho Chi Minh City

V súčasnosti sa celá aglomerácia volá Ho Chi Minh City, ale vlakové spojenie má stále názov Ha Noi Sai Gon. "Je to hlavný koridor vietnamských železníc a vidieť obrovskú snahu túto trať udržovať v najlepšom stave a dosiahnuť cestovnú rýchlosť na 1 000 milimetrovom rozchode blížiacu sa na 100 kilometrov za hodinu. Mestom prechádza trať dosť tradične, tesne medzi domami v úzkych uliciach, ktoré sú plné remeselníkov a iných ľudí a ich veci a nástroje sú rozložené na koľajniciach. Človek vtedy ani nevidí, že stojí na železničnej trati. Ak sa otvoria veľké brány stanice, majitelia veci majú asi 15 minút na odpratanie všetkého z koľajníc, aby rýchlik mohol nerušene prejsť medzi domami. A toto divadlo sa opakuje niekoľkokrát denne. Vietnamské stanice sú totiž oplotené a zatvorené, a preto aj nesmierne dobre udržované a čisté. Prístup ku koľajám i nástupištiam je povolený len tesne pred príchodom vlakov," približuje cestovateľ. 

Kresťanský chrám hlavného mesta Kresťanský chrám hlavného mesta Zdroj: Eugen Takács

​Aj v turistami menej vyhľadávaných častiach mesta žijú miestni v slušných podmienkach. Vietnamské domy sú nízke, no majú niekoľko poschodí. "Na prízemí domov je jedna veľká izba alebo obchodný priestor. Priamo z miestnosti vedú schody – dosť často točité na druhé poschodie a odtiaľ na tretie a prípadne aj na strechu, ktorú používajú aj ako dvor na sušenie bielizne a iné obvyklé činnosti okolo domu, ako napríklad oprava mopedov. Ako ho dostanú na strechu sa mi nepodarilo vypátrať. Kuchyňa a hygienické miestnosti sú za izbami zozadu," opisuje. Budovy sú až prečačkané. "Balkóny či stĺpy prezrádzajú majetkové rozdiely medzi majiteľmi," hovorí cestovateľ.

Pagoda, v ktorej trónia veľké sochy. Pagoda, v ktorej trónia veľké sochy. Zdroj: Eugen Takács

Zaujímavosťou Vietnamu je, že tam prakticky nepoznajú chladničku. "Jedlo je vždy pripravené z čerstvej suroviny vo forme sliepok, kačíc, rýb a iných domácich zvierat a zeleniny," dodáva.  

Pozrite si galériu