Vietnam je tajuplná krajina, ktorú mnohí poznajú z amerických filmov skôr ako dejisko bojov v 20. storočí. Je to ale aj krajina, ktorá ponúka bohatú históriu, silne ovplyvnenú predovšetkým svojím susedom Čínou, ale aj ďalšími, tiež kedysi mocnými kultúrami juhovýchodnej Ázie. Do Vietnamu sa vyberajú aj milovníci železníc.

"V roku 2002 sme sa dozvedeli, že skončí regulárna parná trakcia vo Vietname. Okamžite sme sa preto rozhodli, že túto udalosť musíme zdokumentovať," začína rozprávanie vášnivý cestovateľ a milovník železníc Eugen Takács.

"O Vietname sme vedeli a počuli všeličo. Krajina bola dlhé roky v strede pozornosti svetovej verejnosti," dodáva.

Vietnamská vojna poznačila celé generácie do polovice 70. rokov. "O železnici sme vedeli pomerne málo. Vychýrené spojenie a jeho časté prerušenie medzi Hanojom a Saigonom bolo dosť často vo vojnových správach a niečo sme počuli aj o ozubnici, ktorej pozostatky kúpili švajčiarski priatelia železníc a doviezli do Švajčiarska. O ostatných tratiach sme vedeli pomerne málo, a preto sme sa zamerali na tieto neznáme trate," vysvetľuje.

​Vietnam po prvej indočínskej vojne bol v roku 1954 rozdelený na južný a severný Vietnam a mal totálne odlišný vývoj na juhu a na severe.

Kým v južnom Vietname vládol viac-menej kapitalistický režim, čo neprial veľmi železnici, a preto ostali zachované len najvýkonnejšie trate – všetko ostatné bolo veľmi rýchlo opustené. Na druhej strane v severnom Vietname vládli zástancovia Ho Chi Minha a viac-menej socialistické zriadenie zachovalo všetky trate. V železnici videli strategický objekt, a preto ju počas druhej indočínskej vojny chránili. Vojna sa skončila v roku 1976 a Vietnam bol opäť zjednotený.

Cesta do Saigonu

Z hlavného mesta Hanoj, ktoré leží na brehu Červenej rieky, vychádzajú trate do viacerých smerov. "Tá najmodernejšia je prestížna trať do Saigonu – dnes Ho Chi Minh City," približuje Eugen Takács.

Na trati je moderný autoblok a vlaky jazdia až rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu a to na 1000 milimetrovom rozchode. Táto trať je jediná, čo nekrižuje Červenú rieku.

Hlavné mesto leží na južnom brehu obrovskej Červenej rieky a cez rieku vedie prekrásny, 2500 metrov dlhý priehradový most Long Bien, postavený podľa plánov Gustava Eiffela z Paríža v roku 1903.

​Do roku 1954, vyhlásenia nezávislosti Vietnamu, sa most volal Doumerov most, podľa bývalého francúzskeho guvernéra a neskôr francúzskeho prezidenta Paul Doumera. Most prežil všetky vojny 20. storočia. Bol síce poškodený, ale veľmi rýchlo opäť opravený.

"Nie je v najlepšom stave a povolená rýchlosť počas môjho pobytu bola okolo 30 kilometrov za hodinu. Tento most slúži železničnému spojeniu Hanoja a stanice Gia Lam, ktorá je takmer v plnom rozsahu trojkoľajnicová, čiže sem chodia tak bežné úzkorozchodné vlaky, ako aj vlaky s normálnym rozchodom," hovorí cestovateľ.

Spojenie Hanoja s Čínou

Dnes sa po normálnom rozchode prepravuje len nákladná doprava, osobná preprava prebieha výhradne na 1000 milimetrovom rozchode. Z hlavného mesta na východ vedie z obchodného hľadiska najdôležitejšia trať do známeho prístavu Hai Phong. Na sever vedie trať do Číny. Táto trať je od druhej svetovej vojny trojkoľajnicová. Japonskí okupanti počas vojny totiž položili tretiu koľajnicu, aby mohli spojiť Hanoj s čínskymi prístavmi a umožniť jazdu vozidiel s normálnym rozchodom. Boli aj ďalšie plány na výstavbu prístavu v prekrásnom zálive Ha Long Bay, kde postavili normálnerozchodnú trať zo železiarne Thai Nguyen. Táto je jediná v celej krajine s výhradne normálnym rozchodom.

​Z Gia Lamu na severozápad vedie trať v doline Červenej rieky až do Číny. Z tejto trate odbáča kratšia trať do železiarní Thai Nguyen. "Tam sme sa chceli pozrieť, preto sme sa dohodli s pracovníkmi vietnamských železníc, aby nám prenajali mimoriadne vlaky ťahané poslednými dvoma parnými lokomotívami typu 141, ktoré v roku 2002 boli ešte pojazdné," spomína.

Lokomotívy majú francúzsky pôvod, aj keď už boli vyrábané priamo vo Vietname alebo v susednej Číne. V depe v hlavnom meste v tom čase boli ešte dva pôvodne francúzske stroje, ktoré majú ešte krajšie rysy a detaily.

Pozrite si galériu