Dizajnér, ktorý do interiéru priniesol Škandináviu: Príbeh Arne Jacobsena
Arne Emil Jacobsen sa narodil v Kodani v roku 1902. Už v detstve prejavoval obrovský kresliarsky talent, mnohé jeho kresby boli veľmi precízne. Túžil sa stať maliarom, no jeho otec ho presvedčil, aby šiel študovať architektúru, aby v tejto profesii mohol využiť aj svoj umelecký potenciál. Architektúru študoval na Dánskej kráľovskej akadémii umenia a na začiatku svojej kariéry vo veku 23 rokov dostal zlatú medailu za dobovú stoličku, ktorá bola neskôr v roku 1925 vystavená na svetovej výstave v Paríži (Exposition Internationale des Arts Décoratifs).
Jacobsenov dizajn bol inšpirovaný predstaviteľmi funkcionalizmu ako Le Corbusier, Gunnar Asplund, Charles Eames a Ludwig Mies van der Rohe. Bol jedným z prvých dizajnérov, ktorí v Dánsku etablovali modernistický prístup a do každodenného života zaviedli industriálny nábytok, ktorý spájal kvalitu so škandinávskymi surovinami.
Arne Jacobsen predstavuje jednu zo škôl, ktorú sám navrhol. 1959, Londýn
Zdroj:
Getty
Pred druhou svetovou vojnou naplánoval Jacobsen v Dánsku niekoľko súkromných a verejných budov a potom sa v roku 1943 presťahoval do Švédska, kde pracoval na textíliách a tapetách.
Po vojne sa vrátil domov a v nasledujúcich desaťročiach, sa vďaka svojej práci stal jednou z najdôležitejších osôb dánskej architektúry, ktorá okrem budov prispela nemalou mierou aj k dizajnu nábytku.
Jeho všestranný talent dokazuje aj jedna z jeho najznámejších prác – kráľovský hotel Royal v Kodani, ktorý bol odovzdaný v roku 1960 a každý štvorcový meter nesie Jacobsenov rukopis: okrem budovy samotnej sú výsledkom jeho práce aj nábytok, osvetlenie, textílie, popolníky a dokonca príbory. Navyše bol v tom čase tento hotel najvyššou budovou v Škandinávii.
SAS Royal Hotel v Kodani
Zdroj:
Wikimedia
Podobne ako hotel Royal, aj oxfordská St. Catherine’s College mu priniesla uznanie: pri navrhovaní budovy a záhrady univerzity spojil moderné prvky 20. storočia s charakteristikými črtami tradičnej univerzity v Oxforde. Aj dnes stojaca budova je pýchou Oxfordu, ktorá je považovaná za vynikajúci príklad modernej architektúry 60. rokov v Anglicku.
Jacobsen navrhol množstvo budov, nábytku a iných domácich doplnkov, ale jeho meno celosvetovo preslávili revolučné stoličky a kreslá.
Zdroj:
Tumblr
Asi nikoho neprekvapí, že množstvo z nich si vo svojom štúdiu vysníval v legendárnom kresle svojho súčasníka a veľkého vzoru Charlesa Eamesa.
A aj keď tvrdil, že:
„Ľudí, ktorí si kúpia stoličku, nezaujíma, kto ju navrhol,“
svojou prácou toto tvrdenie sám poprel.
Egg chair
Zdroj:
Hive
Ako prvá sa preslávila jeho stolička Ant chair (Mravec), ktorú nasledovali modely Egg chair (Vajíčko) a Swan chair (Labuť).
Stolička, ktorá nápadne pripomínala mravca, sa pôvodne objavila v jedálni dánskej farmaceutickej spoločnosti v roku 1951. A aj keď výrobca Fritz Hansen jej zo začiatku nedôveroval a nechcel ju ani vyrobiť, stala sa Ant chair predchodcom najúspešnejšej Jacobsenovej „siedmej“ série (series 7™) stoličiek.
Stolička pôvodne stála na troch plastových nohách a mala ľahké, tvarované laminátové sedadlo. Modelu neskôr pribudla štvrtá noha a plast nahradila oceľ. Operadlo so sedadlom sa dnes vyrábajú z jednej lisovanej drevenej časti.
Ant chair
Zdroj:
Hive
Úspech stoličky Mravec nasledovali pri plánovaní hotela Royal kreslá Vajíčko (Egg chair) a Labuť (Swan chair). Tie sú aj dnes neoddeliteľnou súčasťou foyer a apartmánov hotela. Tieto pohodlné a spoľahlivé kreslá s látkovým poťahom a oblým tvarom, svojou eleganciou spôsobili v nábytkárstve úplný prevrat a dodnes sú súčasťou luxusných domovov a hotelov.
Ich kvalitu dobre odzrkadľuje fakt, že špeciálne vydanie kresla Vajíčko, sa nedávno predalo za 400 tisíc dánskych korún (cca 53 750 eur).
Swan chair aj dnes výborne zapadá do ľubovoľného priestoru.
Zdroj:
Fritz Hansen
Jacobsen v mnohých ohľadoch predbehol svoju dobu. Okrem toho, že položil základy moderného dánskeho dizajnu, často šokoval verejnosť svojim inovatívnym prístupom alebo ju očaril futuristickými riešeniami.