Desiatky rokov slúžili na Antarktíde ako jediné ľudské príbytky obyčajné drevené chaty. V posledných rokoch sa ale štáty predbiehajú, kto na najchladnejšom, najsuchšom a najveternejšom mieste planéty postaví okázalejšiu vedeckú stanicu.

Brazílska stavba

Nová brazílska stanica Comandante Ferraz sa začala stavať, keď tá pôvodná v roku 2012 vyhorela. Tmavá, elegantná budova s futuristickým dizajnom by mala slúžiť až 65 ľuďom a dokončili ju v roku 2018.

Brazília do novej stanice, ktorú pre ňu stavia čínska firma, investovala 100 tisíc dolárov. Napriek tomu, že tento dlhý, nízky komplex situovaný na malom ostrove asi 1000 kilometrov od najjužnejšieho bodu Južnej Ameriky neuvidí prakticky žiaden človek s výnimkou zamestnancov. Oblasť sa nachádza mimo trasy pravidelných leteckých liniek a mimo námornej cesty. A keby sa predsa len k brazílskej stanici na Antarktíde niekto dostal, dovnútra ho aj tak nepustia. Základňa totiž neslúži verejnosti.

Zdroj: Reprofoto/BBC

​Brazília ale nie je ani z ďaleka jediná, kto v posledných rokoch vynakladá obrovské čiastky na výstavbu architektonicky pútavej antarktickej stanice. India v roku 2013 otvorila svoju stanicu Bháratí, ktorá má podobne moderný dizajn. Vytvorená bola zo 134 prefabrikovaných kontajnerov, aby sa uľahčila preprava a stavba, ale zvonku to nie je vôbec viditeľné.

Hneď nasledujúci rok otvorila Južná Kórea svoju stanicu Čang Po-ko. Vo veľkolepom trojkrídlovom modele môže pracovať až 60 ľudí.

"Antarktické stanice sa stali ekvivalentom veľvyslanectiev na ľade," hovorí Anne-Marie Brady, šéfredaktorka časopisu Polar Journal. "Sú ukážkou záujmu jednotlivých štátov o Antarktídu," priblížila.

Tieto záujmy môžu byť čisto vedecké. O niekoľko desiatok rokov ale vyprší moratórium na prieskum nerastných zdrojov, a pokiaľ nebude predĺžené, každý štát, ktorý na Antarktíde pôsobí, chce byť na túto chvíľu čo najlepšie pripravený. Postaviť na ľade nápadnú budovu je v súčasnosti obdobou vztýčenia vlajky niekdajšími bádateľmi.

Kamenná búda

Prvou trvalou stavbou na Antarktíde sa stala kamenná búda, ktorá na tamojšom súostroví vyrástla v marci 1903 vďaka 33 mužom zo škótskej antarktickej expedície. Vodca expedície ju pomenoval honosne Omond House, po meteorológovi z Edinburghu Robertovi Traillovi Omondovi. Dnes sa o búdu stará argentínska vláda v rámci základne Orcadas.

Mnoho ďalších rokov, ktoré boli svedkami hrdinských polárnych výprav vedených Roaldom Amundsenom, Robertom Falconom Scottom, Ernestom Shackletonom či Douglasom Mawsonom, nevznikali na Antarktíde žiadne iné stavby než drevené chaty.

Zdroj: Reprofoto/BBC

​Potom nastalo obdobie relatívneho stavebného boomu, ktoré podporil Medzinárodný geofyzikálny rok (1957-1958). Antarktická dohoda z roku 1959 pozastavila všetky územné nároky, mnohé krajiny ale začali upevňovať svoju prítomnosť na bielom kontinente inými spôsobmi, napríklad budovaním staníc. Z tohto obdobia pochádza aj rozsiahla americká výskumná stanica McMurdo, ktorá je najväčšou osadou na Antarktíde s letnou populáciou asi 1 200 ľudí.

Problémom je sneh

Problémom pre všetky stavby na Antarktíde je hromadiaci sa a naviaty sneh, ktorý budovy zaplavuje a drví. Prvá britská stanica Halley, ktorá vznikla v roku 1956, bola po 12 rokoch opustená, pretože život v nej bol "ako v ponorke". Británia potom ešte postavila niekoľko ďalších staníc, ale všetky pohltil sneh alebo sa stali obeťami pohybov šelfového ľadovca, na ktorom stoja.

Súčasná stanica Halley VI je prvou antarktickou výskumnou stanicou, ktorá sa dá transportovať. Jej osem vzájomne prepojených buniek, ktoré sa podobajú farebným železničným vagónom, sa týčia na hydraulických nohách umiestnených na obrovských, osem metrových lyžiach. Bunky možno pomocou buldozéru pomerne ľahko odtiahnuť na iné miesto a znovu ich spojiť. Táto vlastnosť príde vhod, pretože sa britská polárna základňa musí presťahovať o zhruba 20 kilometrov ďalej do vnútrozemia pre zväčšujúcu sa prasklinu v ľade.

Zdroj: Reprofoto/BBC

​Interiér stanice Halley VI je veľmi vkusný a pohodlný. Rôzne odtiene červenej, modrej a zelenej farby použité na vyfarbenie nahrádzajú nedostatok farieb v okolitej krajine. Vysoké okná prepúšťajú, okrem tamojších zimných mesiacov, dostatok svetla. Za barom sa točí špirálovité schodisko obložené aromatickým libanonským cédrom, ktorý má stimulovať často prehliadaný nedostatok čuchových vnemov v antarktickom prostredí, kde inak akékoľvek vône vlastne chýbajú.

Nakopený sneh

Problém s hromadením snehu u vedeckých staníc vyriešila ako jedna z prvých Juhoafrická republika. Jej základňa SANAE IV, otvorená v roku 1997, stojí na pilieroch, takže vietor môže fúkať sneh pod budovou.

Nemecko zvolilo pre svoju základňu Neumayer III, otvorenú v roku 2009, rovnaký, ešte vylepšený koncept. Šestnásť hydraulických pilierov umožňuje celú dvojposchodovú stavbu každý rok asi o meter zdvihnúť. Piliere sú potom umiestnené na nový pevný snehový podklad.

Belgická stanica princeznej Elisabeth sa zase pýši tým, že je prvou antarktickou vedeckou stanicou s nulovými emisiami. Od otvorenia v roku 2009 funguje výhradne na slnečný a veterný pohon a napriek svojej polohe nemá žiadne vykurovanie. Využíva odpadové teplo vytvárané elektrickými systémami a ľudskou činnosťou, dokonalá izolácia stien znižuje stratu tepla takmer na nulu.

Zdroj: ČTK, BBC